Zaujímavosti

 

Milí moji kuchtíci dnes sa budeme baviť o týchto témach:

  • História jedál
    Príbeh o pizzi
    Príbeh o palacinkách
  • Etiketa
    Keď k nám príde návšteva
    Stolovanie
    Ako sa vyhnúť faux paus v spoločnosti – reštaurácia –

    • Sviatky
      Varíme a pečieme na sviatky – SVÄTÝ MARTIN –
      Varíme a pečieme na sviatky – ADVENT –
      Varíme a pečieme na sviatky – SVÄTÝ MIKULÁŠ –
      Varíme a pečieme na sviatky – SVÄTÁ LUCIA –
      Varíme a pečieme na sviatky – VIANOCE –
      Varíme a pečieme na sviatky – SILVESTER A NOVÝ ROK –
      Varíme a pečieme na sviatky – TRAJA KRÁLI = ZJAVENIE PÁNA –
      Varíme a pečieme na sviatky – FAŠIANGY  =  MASOPUST –
      Varíme a pečieme na sviatky – HROMNICE = OBETOVANIE PÁNA
      Varíme a pečieme na sviatky – POPOLCOVÁ STREDA –
      Varíme a pečieme na sviatky  – SVÄTÝ  VALENTÍN –
      Varíme a pečieme na sviatky  – VEĽKÁ NOC-
  • Zaujímavosti o nás i v cudzine

HISTÓRIA JEDÁL

PRÍBEH PIZZE

HISTÓRIA

Prvý dokumentovaný výskyt pojmu pizza sa datuje okolo roku 1000 a to v dialekte z okolia talianskeho Neapolu. Znamená približne tlačiť, ťahať – vzťahujúc sa na pohyby rúk pri vhadzovaní pizze do pece a jej vyberanie.

Pizza sa považuje za pôvodný pokrm roľníkov z oblasti Campánia pri Neapole. Avšak dôkazy pečenia ploských tenkých bochníkov kysnutého cesta na horúcom kameni pochádzajú ešte z čias Etruskov, obývajúcich okrem iného i taliansku oblasť. Na takúto placku cesta sa zvykli položiť rôzne oblohy z dostupných potravín a nazývali to Focaccia. O pár storočí neskôr sa iniciatívy pri vynachádzaní pizze chopili Gréci a skúsili položiť potraviny nie už na upečené cesto, ako to robievali Etruskovia, ale na čerstvo vyťahanú placku a zapiekli to spolu. Napokon Rimania pri dobyvateľských aktivitách v Európe sa na svojom ťažení v Grécku obslúžili zabehnutou technológiou a začali vhadzovať prvé prototypy pizze do pecí v celom Taliansku. Dokonca Cato, žijúci v rokoch 234-149 pred Kr., opisuje grécku špecialitu – čo je typ prvej pizze: tenké kruhové cesto s olivovým olejom, medom, korením, pečené na kameni. Takto sa v rôznych podobách experimentovalo s pizzou (a jej rôznymi názvami) až do obdobia veľkého prevratu v jej príprave: do roku 1520, kedy boli do Talianska privezené prvé rajčiaky z Južnej Ameriky. Prevrat v technológii pizze bol pozvoľný, keďže Európania považovali južnú Ameriku a všetko z nej v prvých rokoch za jedovaté. Avšak vďaka patrí odvážlivcom, ktorí sa nebáli experimentovať s rajčinami. Chudoba v okolí Neapolu v tom čase tiež napomohla, pretože cesto s lacnými rajčiakmi (ktorým sa začalo v Taliansku dobre dariť) bolo jednoduché, cenovo prístupné a navyše chutné pre pospolitý ľud. Jedlo sa rýchlo rozšírilo, ale na prvú pizzériu si muselo ľudstvo počkať až do roku 1820, kedy v Neapoli a nazývala sa „Marotte“. Prvé dodávky pizze robil Raffaele Esposito v roku 1889 z reštaurácie Pizzeria Pietro il Pizzaiolo v Neapole a to pre kráľa Umberta I. a jeho manželku kráľovnú Margheritu, ktorí ňou boli nadšení. Esposito piekol tri druhy pizze, a to v národných farbách Talianska: s rajčiakmi, mozarellou a bazalkou. Či to bolo naozaj kvôli chuti alebo kvôli patriotistickej kráľovnej Margharite, nevedno, ale svoj názov Margherita si zachovala podnes a je na svete najobjednávanejšou pizzou vôbec. O ďalší rozvoj pizze sa postarali talianski imigranti v Amerike, kam si svoju technológiu priniesli so sebou. Pizzu Margherita piekli s mozzarellou a oreganom. Postupom času ju začali pripravovať nie v peci ale na panvici a jej forma sa prispôsobila do roku 1945 americkému fast food štýlu. Prvá oficiálna americká pizza mala názov Chicago-Style a pochádza z roku 1943. V roku 1948 sa začalo predávať prvé predpripravené pizza-cesto. V 50. až 60. rokoch sa v Amerike stala pizza štandardným fast food jedlom popri hot dogu a a jablkovom koláči. V roku 1957 priniesli bratia Celentanovci na trh prvú zmrazenú pizzu a tým napomohli masívnemu ťaženiu mrazených polotovarov v obchodoch. Rozšíril sa i jej sortiment a v tom istom roku sa vykonal prvý spotrebiteľský test rôznych druhov pizze.

VZNIK PIZZE MARGHERITA

O jej vznik a popularitu sa zaslúžil pekár Raffael Esposito, ktorý pri príležitosti návštevy kráľa Umberta I. vymyslel nový recept. Vtedy bežná pizza Marinara zložená z paradajok, oregana, cesnaku a bazalky sa mu nezdala byť dosť dobrou pre kráľovský jazýček a rozhodol sa plebejský cesnak nahradiť mozarellou, novinkou vyrábanou z buvolieho mlieka. Nová pizza len žiarila talianskymi farbami: zelenú jej prepožičala bazalka, bielu mozarella a červenú paradajky. Na počesť kráľovej manželky tento recept pomenovali Margherita. Pravoverní milovníci pizze tvrdia, že práve Margherita a pôvodná Marinara sú jedinými pravými pizzami

Dnes už nik nevie, koho vlastne ako prvého napadlo posypať cesto korením a ďalšími pochutinami. Najpravdepodobnejšie je, že ľudia v rôznych častiach sveta ochucovali cesto dostupnými ingredienciami odnepamäti. Stredozemná Foccacia, indické Roti, grécka Pita, pakistánsky Naan, nemecký Flaamkuchen, palestínsky Matzoh či turecké Pide, cestá sladké, slané či kyslé – tento zďaleka neúplný výpočet dáva tušiť dávnu obľubu jednoduchého a dostupného pokrmu. Veď aj Číňania by boli ochotní odprisahať, že ich cibuľová placka je tým jediným a pravým predchodcom pizze, ktorá im bola ukradnutá Talianmi. Jedno je však isté, že pizza je najpopulárnejší a najobľúbenejší pokrm takmer kdekoľvek.

PRÍBEH PALACINIEK

 

 

 

HISTÓRIA

Sladké placky milovali domorodí Američania, pre Rimanov boli posvätné a vo Francúzsku patrili na raňajkový stôl. Patria od nepamäti k delikatesám.

Kedysi posvätné jedlo. Dnes maškrta celého sveta. Palacinky. Patria medzi najobľúbenejšie a najznámejšia jedlá nielen v domácnostiach, ale aj v renomovaných reštauráciách. Zaujímavosťou je, že za ich vynález nevďačíme žiadnemu jednotlivcovi. História naznačuje, že palacinky v rôznych formách a podobách sa objavovali v mnohých krajinách. Domorodí  Američania mali skôr placky a volali ich nokehick („nie koláč“).

U Rimanov to boli Alito Docia a jednotlivé zložky cesta sa skladali z mlieka, vajec a muky. Prvé tri palacinky však boli považované za posvätné. Označené krížikom a posypané soľou slúžili na to, aby „odohnali“ zlo. Palacinky však najviac spájame s fašiangovým utorkom, dňom pred kresťanským pôstom, kedy cirkvou nebolo dovolené jesť vajcia a tuky. Tento zvyk začal začiatkom stredoveku a pretrváva dodnes.

Vo Francúzsku a Anglicku palacinky sú známe ako torta krep. Škóti a Američania im hovoria lievanec. V Austrálii sa toto jedlo podáva na dezert. V Amerike sú lievance tradičným raňajkovým jedlom. V Nemecku palacinky volajú Pfannkuchen a vraj v niektorých oblastiach ich nakrájané na rezance, podávajú s polievkou. V Rusku sú to tenké a chrumkavé bliny so smotanou a kaviárom. A hoci ide o tenký plochý koláč z cesta upečený na panvici, v každej krajine je podávaný s rôznymi plnkami – mäsom či syrom, medom či ovocím, javorovým sirupom či zmrzlinou.

ETIKETA

Milí moji kuchtíci dnes sa budeme baviť o týchto témach:

  • Budeme sa venovať stolovaniu
  • Dozviete sa niečo o tom, čo sa považuje za slušné i neslušné, keď sedíme za stolom
  • Ovládate zasadací poriadok?  Nie?  Nevadí, práve tu sa o ňom dozviete viac.
  • Aké druhy príbor poznáme a k čomu ich používame i s obrázkovými sprievodcami.
  • Naučíte sa vyzdobovať stôl na rôzne príležitosti
  • Obrázková ukážka prestieraní na rôzne príležitosti

     

KEĎ K NÁM PRÍDE NÁVŠTEVA

Dnes si povieme všetko o tom, čo všetko urobiť, aby ste sa pred návštevou reprezentovali ako správny a takmer dokonalý hostiteľ/ka. Dúfam, že Vám to vysvetlím všetko tak, aby ste to zvládli bez menšieho stresu ľavačkou.

STOLOVANIE

Tak ako všade inde i pri stolovaní platia určité zásady, ktoré by mal človek ovládať a pokiaľ možno i dodržiavať, aby konzumácia jedla sa stala radostnou a príjemnou záležitosťou.  I Vám sa iste stalo, že ste sa aspoň zamysleli, ako by mal vyzerať pekne prestretý stôl na bežnú či slávnostnejšiu chvíľu. Ako a čo by na ňom malo či nemalo byť. Pokúsim sa veľmi stručne a snáď aj jasne vysvetliť to, čo spomínajú múdre knihy o stolovaní.

  • Keďže žijeme v uponáhľanom a hektickom svete, dbajte na to, aby aspoň 1x denne rodina stolovala spoločne.
  • Pri menej formálnych a rodinných stolovaniach používajte na prestieranie menej formálne anglické prestieranie.
  • Cez víkendy a sviatky si doprajte hojnejšie ranné menu a sviatočnejšie prestieranie než obyčajne.
  • Jedlo si vychutnajte v pokoji.
  • Zapojte do prestierania deti.
  • Nezabúdajte na obrúsky !
  • Dbajte na to, aby ste k stolu usadali čistý, prezlečený a upravený
  • Neriešte pri jedle problémy. (Tie si nechajte na neskôr)
  • Uložte na stôl všetko potrebné, aby ste od stola nevstávali.
  • Pamätajme, že s plnou pusou sa nehovorí!
  • K stolu pokiaľ možno usadajte spoločne.
  • Najskôr usaďte ženy a pomôžte im so stoličkou, potom si sadnite vy (toto pravidlo  platí, najmä pre mužov v spoločnosti!)
  • Počas sviatkov a návštev si dajte záležať na prestieraní a stolovaní viac než inokedy. Predsa len, sviatky a návštevy nemávate každý deň. A nezabúdajte ani na slušné správanie pri stole.
  • Pripíjajte a ťukajte si iba s vínom či sektom pričom sa pozerajte človeku do očí. Pohár držíte za stopku. Ostatné nápoje iba pozdvihnite bez priťuknutia
  • Príbor držíte v rukách ako pero, neopierajte sa o stôl lakťami.
  • Príbor odkladajte nasledovne:
    a) ak ste ešte nedojedli a potrebujete v jedle pauzu, príbor na tanieri prekrížte.
    b) ak ste dojedli a neprosíte si pridať, položte  príbor na tanier vodorovne vedľa seba. Rukoväte noža majú vytvárať tvar ako keď hodiny ukazujú 16 a 17 hodinu.
  • Ak potrebujete použiť špáradlo nikdy to nerobte pri stole. Ak je to nevyhnutné, prikryte si dlaňou ústa a použité špáradlo vyhoďte.
  • Jedzte v kuchyni či obývačke bez spoločnosti televízie.
  • Aby ste nepribrali či držíte diétu, používajte veľké tmavé taniere, na ktoré si naporciujete menšie porcie a roztiahnete ich. Jedzte malé kúsky a pomaly.

SERVIS K STOLOVANIU

Spôsob stolovania veľa vypovedá o stravníkoch. Pri domácom či neformálnom stolovaní nemusíme až tak striktne dodržiavať všetky pravidlá, ale i tu platia zásady. Stolovanie nielenže napĺňa brušká, ale upevňuje rodinné vzťahy a učí spoločenskému správaniu.

Servis k stolovaniu môžeme rozdeliť do 2 kategórii:
Domáce stolovanie – pre rodinu, menej formálne
Sviatočné stolovanie – v prípade návštev, osláv a rôznych sviatkov.

Na obrázkoch si ukážeme, čo všetko by nemalo chýbať pri formálnom či neformálnom stolovaní:

TANIERE

 

MISY

 

PRÍBORY

a) Lyžice

b) vidličky

c) nože

O ostatných druhoch nožov, ktoré používame bežne v kuchyni  Vám poviem v inej kapitole. V tomto článku som vybral nože vhodné k stolovaniu.

POHÁRE

 

DOPLNKY

 

PRESTIERANIE

Prestieranie je základom nielen pri slávnostných udalostiach, ale i pri bežných denných jedlách. Pekne prestretý stôl,  je nielen estetickou a vizuálnou stránkou veci, ale aj sceľuje v nás celkový dojem a prijemný pocit pri jedení.

ZÁKLAD PRESTIERANIA:

  1. Obrus zvyčajne bielej farby, na ktorý môžeme aplikovať rôzne prestierania v tvare štvorca obdĺžnika či širokej šerpy cez stred stola.
    Dĺžka obrusa: okraj stola po každej strane by mal presahovať 20 – 30cm.
  2. Ukladanie tanierov, príborov a pohárov

Na stôl pred každého hosťa sa položí tzv. veľký „servírovací tanier“ (nie je podmienkou), ten sa odnáša až po skončení konzumácie jedla. Na servírovací tanier položíme obrúsok.  Naň položíme tanier na predkrm a  ozdobne zložený plátenný obrúsok. Obyčajne jedlo pozostáva z  troch – štyroch  chodov (predjedlo, polievka, hlavné jedlo, múčnik), preto je vhodné pripraviť si príbory na chody vopred.

Zľava vedľa taniera : vidlička na hlavný chod a vedľa nej (ďalej od taniera) menšia vidlička na predkrm.

Zprava vedľa taniera: nôž s čepeľou, ďalej od taniera lyžica, ktorú položíme vedľa noža.

!!! POZOR !!! ak máme viac chodov jedla používame i viacero príborov. PAMÄTAJTE Pri tanieri leží príbor, ktorý použijeme ako posledný. Najďalej od taniera je príbor, ktorý použijeme ako prvý.

Kompótové misky a servítky:

Mištička na šalát s príslušným príborom leží vľavo od základného taniera smerom do stredu stola.

Obrúsky: ležia vľavo od základného taniera alebo je upravený priamo na základnom tanieri.

Príbor na predjedlo:

Z vonkajšej strany vľavo: vidlička Z vonkajšej strany vpravo: nôž

Príbor na múčnik:

Nad tanierom: vidlička na múčnik   Nad tanierom ďalej od vidličky: malá lyžička

Tanier na pečivo:

leží po ľavej ruke v úrovni stredu hlavného taniera. Na ňom je malý nôž na maslo.

ZASADACÍ PORIADOK

Zasadací poriadok je rovnako dôležitý pre oficiálne i neoficiálne príležitosti. Vždy platí:

  • Hostiteľ a hostiteľka sedia uprostred stola
  • Významnejšia žena – po pravici hostiteľa
  • Významnejší muž – po pravici hostiteľky
  • Starší majú prednosť pred mladšími
  • Ženy pred mužmi
  • Spoločensky významný pred menej významnými, pričom platí, že spoločensky najvýznamnejší sedí po pravici hostiteľa a hostiteľky a najvzdialenejšie od hostiteľov sedia tí menej významní.

ČO SA PATRÍ A ČO NIE KDE SEDÍME PRI STOLE

Čo sa nepatrí:

  • Odložiť použitý príbor vedľa taniera.
  • Olizovať nože a vidličky.
  • Vylizovať taniere.
  • Začať jesť skôr, než majú pred sebou jedlo ostatní.
  • Hovoriť nahlas s plnou pusou.
  • Opierať sa o stôl lakťami či o dlaň ruky.
  • Pri jedení chlípať a mľaskať.
  • Pri stole počas jedla fajčiť.
  • Po dojedení odsúvať svoj tanier ďaleko.
  • Ak máme doma „miláčika“ v podobe akéhokoľvek zvieratka nekŕmime ho a nenosíme ho k stolu

Čo sa patrí:

  • Všetko ostatné je dovolené


AKO SA VYHNÚŤ FAUX PAUS V SPOLOČNOSTI

Milí kuchtíci dnes sa budeme baviť o týchto témach:

  • Ako sa vhodne obliecť
  • Príchod
  • Usadenie
  • Ako si správne objednať
  • Konzumácia jedla
  • Platenie účtu

     HURÁ DO REŠTAURÁCIE

Raz za čas, nie je zlé, ak našu domácu kuchyňu vymeníme za reštauráciu a užijeme si dobré jedlo, servis a atmosféru v kruhu rodiny či priateľov. Odpočinieme a zrelaxujeme sa  v príjemnom prostredí, vychutnáme si jedlo a nachvíľu sa necháme rozmaznávať bezstarostnosťou a komfortom.
Tu je menší návod, ako si to všetko užiť bez väčších či menších spoločenských prešľapov.

OBLEČENIE

Mali by ste ho voliť tak, aby Vám v ňom bolo prijemne no zároveň myslieť na to, na akú príležitosť sa obliekate a upravujete. Ďalšia dôležitá zásada pri voľbe vhodného oblečenia je, že by malo zodpovedať úrovni podniku a nemalo by pôsobiť rušivo. Platí zásada, čím luxusnejšia reštaurácia a poskytovaný servis, tým by to oblečenie malo byť na vyššej úrovni. Pre dámsku časť spoločnosti platí decentný make-up, účes i šperky. Rúže by ste mali používať také, aby nezanechávali odtlačky na pohároch. Samozrejmosťou pre všetkých návštevníkov reštaurácii sú upravené nechty a čisté ruky.

PRÍCHOD

Do reštaurácie vstupujú prví muži a podržia dámam dvere.  Dáma vchádza prvá iba v prípade, že je hostiteľkou. Ak je pri stole, rozbehnutá konverzácia, a vchádzajú hostia, prerušíme konverzáciu do okamihu, kým prichádzajúceho neusadíme.

V luxusnejších reštauráciách si počkáme na personál, ktorý nás usadí. Obsluha nás dovedie k stolu a páni pomôžu dáme z kabátov a poprípade vrchného oblečenia a podajú zvršky obsluhe, ktorá ich odnesie do šatne.  Ak sme v reštaurácii, ktorá neposkytuje túto službu, táto úloha pripadá mužovi. Pomôže, usadí a odnesie oblečenie spoločne so svojim.

USADENIE

Hostiteľ by mal mať pripravený zasadací poriadok. Dámam a významným hosťom sa ponúka najpohodlnejšia časť sedenia. Ak sedíte oproti sebe dámu nikdy neusádzajte tvárou k stene. Ak sedíte vedľa seba dáma sedí po pravej strane.  Posadenie dám k stolu prebieha nasledovne: muž odsunie stoličku a jemne ju poposúva k stolu zatiaľ čo  partnerka si sadá. Dámy neviete čo s kabelkou? Tá sa dáva buď do lona,  na stoličku za chrbát, na zem vedľa stoličky alebo na malý stolček, ktorý je vedľa stoličky. Po usadení sa čaká na príchod čašníka, ktorým sa po celú dobu nechávame obsluhovať a to do slova. Čokoľvek potrebujeme alebo nie sme s niečím spokojní o všetko sa má postarať personál, ktorí má našu spokojnosť kontrolovať v pravidelných intervaloch.

OBJEDNÁVANIE

Dobre osvedčeným zvykom je objednávať si dáme jedlo cez muža. I keď v súčasnosti sa tento zvyk vytráca a aj dámy to zvládajú bravúrne samé. Čašníkovi tlmočíme všetky naše požiadavky týkajúce sa jedla i obsluhy. Dbajte na to, aby jedlo Vám servírovali tak, aby ste  jedli všetci spoločne.  Vo výbere jedál sa prispôsobíme menu významných ľudí či žien. Syry a dezerty si objednávajte až po konzumácii hlavného jedla, keď už budete najedený.  Lepšie reštaurácie podávajú malý predkrm zdarma. Existujú i dámske jedálne lístky, kde nie je suma pokrmov, aby ženy tým neboli ovplyvniteľné. Dámsky jedálny lístok môžete odmietnuť a požiadať o klasický.

KONZUMÁCIA JEDLA

MÄSO

  • Hydina – Ak sa kurence a podobne malá hydina podáva v celku, porciovanie má na starosti obsluha. Do ruky môžete vziať len kuracie krídla alebo stehienka. Koncová časť býva už často obalená vo fólii alebo môžete na ňu použiť papierový servítok. V každom prípade sa však snažíme mäso ukrajovať príborom. To znamená, že ak Vám obsluha prichystala polovicu alebo štvrtinu hydiny, prsia krájate šikmo na plátky, a zo stehien a krídeliek ukrajujete také kúsky, aké sa Vám podaria. Ak musíte na ukrajovanie použiť viac námahy, zostávajúceho mäsa sa radšej vzdajte.
  • Špíz – môžete konzumovať dvoma spôsobmi. Držiac očko ihly so špízom v ľavej ruke, vidličkou ( podľa niektorých autorov aj nožom ), v pravej ruke stiahneme na tanier celý špíz a následne konzumujeme. Druhá možnosť spočíva v tom, že sťahujeme kúsky mäsa a zeleniny postupne po dvoch kúskoch, pričom konzumujeme len po jednom.
  • Šunka – je jedno z mála jedál, ktoré sa neodporúčajú konzumovať príborom. Veľké faux paus by taktiež nastalo, keď si ju pokladáte na pečivo. Plátok jednoducho uchopte palcom a ukazovákom a vložte do úst alebo stočte rolky a uhryzujte z neho.
  • Tatársky biftek – sa podáva ako studený predkrm alebo i ako hlavné jedlo, konzumuje sa jednoducho nožom a vidličkou a zajedá sa chlebom. Malú porciu „tataráku“ si môžeme položiť na kúsok pečiva a zjesť ako jednohubku.
  • Bravčové rebierka – sa konzumujú steakovým nožom a vidličkou, ktorými odkrajujeme mäso od kosti.

RYBY A MORSKÉ PLODY

  • Kaviár – Najjednoduchším spôsobom sa konzumuje kaviár. Naberieme si ho na kúsok chleba, pokvapkáme šťavou z citrónu a vložíme do úst.
  • Pri neošúpaných krevetách – krevetu zlomíme, časť ošúpeme a a odhryzneme. Môžeme si taktiež najprv všetky krevety ošúpať, položiť na tanier a potom jesť príborom. Ruky si oplachujeme v miske s vodou, ktorú spoznáme podľa toho že v nej pláva plátok citrónu.
    Ako takúto krevetu ošúpať?
    Ľavou rukou uchopíme krevetu a krútením oddelíme krk od trupu, pravou rukou uvoľníme chvostík krevety a stiahneme pancierik smerom od brucha dozadu. Musíme sa zbaviť aj čreva (čierna žilka na hornej strane), ktoré odstránime vidličkou.
  • Ustrice – sa podávajú s ľadovou drťou, tmavým chlebom, citrónovou šťavou a mnoho krát i s kokteilovou omáčkou, tabascom a plátkami syra. Servírujú sa pootvorené. Ustricu odrežeme malým ostrým ustricovým nožíkom tam, kde je prirastená k mušli, podľa osobnej chuti odstránime fúziky a črevo (niektorí gurmáni konzumujú ustricu i s fúzikmi a črevom), pokvapkáme citrónom a podľa chuti okoreníme mletým korením. Ustricu držíme vodorovne, aby nám nevytiekla morská voda. Priložíme ustricu k ústam a naraz vysrkneme.
  • Rak (Homár) – sa servíruje rozpolený s oddelenými končatinami, avšak pre lepší vizuálny dojem ležia všetky oddelené časti vedľa seba. Raka chytíme do ľavej ruky a pravou otáčame chvostíkom zo strany na stranu až pokiaľ sa neodlomí. Na rozpolených miestach ho oddelíme pomocou nožíka s pílkou a uvoľníme mäso. Klepetá a končatiny odlomíme na to určenými klieštikmi a pomocou dlhej a úzkej vidličky na raka vytiahneme mäso. Ak sa Vám do tohto na prvý pohľad zložitému procesu nechce ísť, zjedzte mäso len z trupu alebo elegantne požiadajte o pomoc čašníka.
  • Krab – Výhodou kraba je, že sa šúpe z panciera už pri vylovení, takže na tanier sa Vám dostáva už len čisté mäso a kokteilová omáčka, ktorú si naberiete na lyžičku a vidličkou na ňu prihrniete krabie mäso.
  • Úhor a údené ryby – sú výnimkou v konzumácii oproti ostatným rybám. Zatiaľ čo pri úhorovi sa používa normálny nôž na hlavné mäsité pokrmy pre jeho pevné mäso, pri všetkých údených rybách ako byť losos, pstruh, jeseter alebo i údený úhor sa na konzumáciu využíva predkrmová vidlička a nôž, poprípade len vidlička a kúsky chleba.
  • Ostatné ryby – vo varenom alebo pečenom stave sa objavujú na tanieri vcelku. Preto je potrebná malá lekcia vykosťovania. Pomocou náčinia na rybie pokrmy najprv stiahneme všetky plutvy, ktoré odložíme na vedľajší tanier, rybu od žiaber až po chvostovú plutvu narežeme z chrbtovej strany, kožu stiahneme namotávaním cez nôž, oddelíme hlavu a odoberieme horný filet, aby sme mohli odstrániť rybiu kosť spolu s hlavou, z dolného filetu stiahneme kožu a ryba je pripravená na konzumáciu.

ZELENINA

  • Karfiol – sa nakrajuje príborom a ukrojenú ružičku karfiolu si prisunieme na vidličku.
  • Kukuričné klasy – bývajú „vylepšené“ držiakmi, za ktoré chytíte klas do ruky a konzumujete. Kukurica sa podáva so soľou alebo i s maslom ako predkrm alebo príloha k hlavnému jedlu.
  • Oliva s kôstkou – V tomto prípade si vkladáte olivu do úst napichovaním na špáradlo, naberaním na lyžičku alebo jednoducho rukami. Kôstku vypľúvate na lyžičku a odkladáte na odkladací tanierik.

OVOCIE

Ovocie sa mnohokrát servíruje vo svojom obale, čiže v šupke, preto ho musíme pred konzumáciou jednoducho odbaliť. Ovocie jeme pomocou príboru, rukami len v prípade, ak nám obsluha na stôl prinesie misku na opláchnutie prstov finger-bowl.

finger-bowl – Malá miska naplnená vodou v ktorej obvykle pláva plátok citrónu. Miska je podávaná v reštauráciách na stôl spolu s jedlom, kde slúži na oplachovanie prstov pri konzumácii jedál ktoré sa jedia rukami.

  • Banány – z banánu najprv odrežeme konce oboch strán, šupku narežeme na oboch pozdĺžnych stranách, ľavej i pravej, šupku zrolujeme na vidličku a banán krájame na kolieska.
  • jahodyhrozno jeme rukami. Jahodu uchytíme za stopku, strapec hrozna si prenesieme vidličkou na tanier a ujedáme bobule hrozna.
  • Broskyne – sa konzumujú ovocným príborom.
  • Čerešne – si prenesieme na dezertný tanier a konzumujeme rukami, pričom kôstku vyberieme z úst na tanier použitím lyžičky.
  • Grapefruit – rozkrojíme na dve polovice, jednotlivé mesiačiky oddelíme od tenkých priesvitných blaniek a zahnutým grapefruitovým nožom vyberieme dužinu zo šupky. Konzumujeme dezertnou vidličkou.
  • Kivi – rozpolíme na polovičky a jednoducho vyjedáme malou dezertnou lyžičkou.
  • Malinyčernice a malé bobuľovité plody ako čučoriedkybrusnice si naberáme dezertnou lyžičkou.
  • Mango – nie je ľahkým orieškom. Jednoduchšia verzia jeho konzumácie sa začína opatrným ošúpaním celého plodu. Potom ovocie len jednoducho krájame na plátky dezertným príborom až pokiaľ nenarazíme na kôstku. Ak si myslíte, že zvládnete i zložitejší spôsob, položte mango na časť, ktorá viac plochá, prerežte mango pod kôstkou a zopakujte to i na druhej strane. Vzniknú Vám dve polovice tohto ovocia a stredná časť s kôstkou. Polovice vyjedáme lyžičkou. Podobným spôsobom sa konzumuje i avokádo, s tým rozdielom, že pri avokáde sa kôstky zbavíte jednoduchšie a to protichodným otáčaním polovíc avokáda.
  • Melónové plátky alebo kúsky – ktoré dostaneme od obsluhy na tanier, si nakrájame ešte na menšie kúsky a zároveň odstránime nožíkom malé zrniečka. Kúsky konzumujeme vidličkou.
  • Šupku pomarančanarežeme na niekoľko dielov, medzi šupku a dužinu vložíme lyžičku a od seba oddeľujeme. Použitím lyžičky a vidličky oddelíme od seba jednotlivé mesiačiky, ktoré si potom vkladáme do úst dezertnou vidličkou.
  • Slivky – jemne prepolíme a vyberieme kôstku a  následne si polovice plodu vidličkou vložíme do úst.

SYRY

Podávajú sa vo forme syrových mís, alebo nám obsluha odreže z vybraných druhov syra, alebo si špeciálnym nožom ukrojíme kúsok sami, ktorý napichneme a prenesieme na tanier. Mäkšie druhy syra ako Mozzarella alebo Gorgonzola sa nanášajú na kúsok pečiva. Tvrdé syry sa krájajú príborom a do úst prenášajú vidličkou. Syry ako parmezán a Pecorino sa ulamujú spomínaným špeciálnym nožom so zahnutým špicom na kúsky, ktoré si do úst prenášame rukou. Pri konzumácii začíname od jemnejších, menej aromatickejších druhov k pikantnejším syrom s intenzívnejšou chuťou. Kôrky syrov nekonzumujeme.

DEZERTY 

Na múčniky používame múčnikový príbor pozostávajúci z vidličky, ktorú držíme ako obvykle v ľavej ruke a lyžičky, ktorou manipulujeme ako s nožíkom.
Ovocný šalát alebo zákusok môžeme konzumovať len vidličkou v pravej ruke.
Krém zmrzlinu je možné jesť len lyžičkou v pravej ruke. Týka sa to i nanukov.
Penové dezerty taktiež konzumujeme lyžičkou.
Jogurtovétvarohové dezerty dlhou lyžičkou v pravej ruke.
Pralinky, mandle v čokoláde, arašidy v horkej čokoláde alebo akékoľvek dezertné jednohubky jeme pomocou rúk.

PLATENIE ÚČTU

Ak ste v luxusnejšej reštaurácii rozrátanie účtu vykonávajte mimo prítomnosti čašníka.  Jeden z Vás zaplatí celý účet a rozrátanie a vyplatenie si nechajte mimo podniku. Ak ste boli vo väčšej spoločnosti rozrátajte účet, ale vynechajte dámy a svoje partnerky. Ak ste boli pozvaný nechajte si to zaplatiť i keby ste bol/a hostiteľom/kou. Ak ste hostiteľom večera a pozvali ste priateľa/priateľku/obchodného partnera vyplaťte účet bez jeho prítomnosti.


… VARÍME A PEČIEME NA SVIATKY …

SVÄTOMARTINSKÉ POHOSTENIE /11.11./

Varíme na sviatky
– Na svätého Martina –

„Na svätého Martina, plače husia rodina.“
„Na sv
ätého Martina, kúri sa z komína.“

Sviatok svätého Martina je obdobím, kedy sa v minulosti platili dane a cirkevné desiatky. Tento zimný čas je koncom hospodárskeho roka, kedy nastáva zber úrody. Poddaní prinášali v sprievode desatinu zo svojej úrody, obilia, ovocia, dobytka, hydiny na zdanenie pánom. Vtedy dostávali voľno i čeľadníci a sluhovia, aby si uctili svojho patróna. Konali sa ochutnávky mladých  vín a hodovalo sa pred pôstom. Na hostinách nechýbala tradičná Martinská hus so žemľovou /zemiakovou knedľou /lokšou  a dusenou červenou či bielou kapustou, Martinské víno, Martinské koláčiky a rohlíky. Je to radostné obdobie i pre deti, lebo Martin na bielom koni je predzvesťou prvej snehovej nádielky v roku a symbol prichádzajúcej zimy.

ŽIVOT

Martin Tourský sa narodil v r. 316 n.l. ako syn pohanského rímskeho dôstojníka v Hornej Panonii, dnešné Maďarsko. Vzdelanie získal v Severnom Taliansku v Pavii, kde sa zoznámil aj s kresťanstvom. V 15-tich rokoch sa proti svojej vôli stal cisárskym jazdcom. Ako 22 ročný bol z armády prepustený a precestoval Taliansko a Dalmáciu. Potom odišiel do Francúzka, kde prežil takmer celý život. Desať rokov žil ako pustovník. V roku 372 n.l. prijal biskupský stolec v Tours. Naďalej však žil ako mních vo svojej chatrči v blízkosti rieky Loiry. Tam neskôr vzniklo opátstvo Marmoutier. Zomrel v r. 397 n.l. v meste Candes v Tours ako 81 ročný. Bol patrónom: vojakov, jazdcov, kováčov, zbrojárov, tkáčov, garbiarov, krajčírov, výrobcov opaskov, rukavíc a klobúkov, hlásateľov, hotelierov a hostinských, cestujúcich, chudobných, žobrákov, čističov, utečencov, väzňov, pastierov, debnárov, vinohradníkov, mlynárov, abstinujúcich, husí; pri ružienke, vyrážkach a uštipnutí hadom; pri prosbe za dobrú úrodu; patrón mnohých kostolov, miest, farností, diecéz a štátov.

 LEGENDA

V meste Amiens sa odohral aj  známy príbeh, keď stretol pri svojej ceste na koni žobráka, ktorý sa triasol zimou. Martin všetko rozdal, nemal pri sebe nič, a tak mu dal polovicu svojho plášťa. Vtedy v noci sa mu zjavil Pán Ježiš odiaty polovicou plášťa, ktorý Martin daroval žobrákovi. Hneď na druhý deň sa dal Martin v meste pokrstiť. Bolo to roku 339, mal vtedy asi dvadsaťtri rokov.

Ďalšia legenda hovorí o tom ako husi rušili svätého Martina pri jeho kázňach a tak končievali na pekáči.

Iná o tom ako sa Martin, keďže bol skromný, pred voľbou za biskupa schoval medzi husi a tie ho prezradili svojimi hlasnými prejavmi.

TRADÍCIE

SVÄTOMARTINSKÁ KOLEDA

V 14 st. si ňou privyrábali chudobní žiaci, kňazi a kati. Mestský konšeli v r. 1390 zakázali účasť katom na týchto koledách.

BEJKOVÁ SVATBA, SVÄTOMARTINSKÁ SÝPKA

Dedinská slávnosť, ktorá sa konala pri príležitosti podpisu zmluvy medzi obcou a pomocným učiteľom a obecným pastierom. Súčasťou ich mzdy bola i odmena v naturáliách od hospodárov z obce tzv. „sypanie“

Takýto obecný sluha musel za svoju zmluvu usporiadať hostinu na ktorú pozval všetkých, ktorí „sypali“. Jedinou podmienkou účasti bol vlastný príbor. Na hostine sa podávali jedla s prasaťa – jaternice, jelítka, barana husí.
Pomenovanie Bejkovásvatba sa používalo v Čechách, Svatomartinská sýpka na Morave.

„MARTINKOVÉ“

Tento deň bol najdôležitejším dňom pre čeľadníkov a slúžky. Vtedy sa im buď predlžovali zmluvy, alebo menili služby a dostávali celoročnú mzdu. Udalosť bola spojená s veľkou a hlučnou hostinou, kde sa jedlo a pilo a väčšinou na tejto oslave sa minula aj celoročná mzda bez ohľadu na to či daná osoba mala ďalej prácu, alebo nie.

Martinkové bolo hanlivé pomenovanie ľudí, ktorí sa opíjali a podnapití robili škody okolo seba.

MARTINSKÉ OHNE

V Nemecku, Holandsku a Belgicku sa od 16 st. deň po svätom Martinovi usporadúvali v nedeľu Martinské sprievody spojené so spievaním Martinských piesní a martinského ohňa. Na kopcoch horeli a preskakovali sa Martinské ohne a dievčatá sa šibali martinskými metlami. Martinské ohne symbolizujú i vyrezávané tekvice v ktorých horí sviečka alebo blikajúce lampióny.

MARTINSKÁ HUS A JEJ HISTÓRIA

Aká bude zima sa predpovedalo podľa biskupa z husi. Keď bol biskup svetlý znamenalo to, že bude veľa snehu. Keď bol biskup namodralý bola mierna zima so snehom. Keď bol biskup modrý bola zima daždivá. Biskupa nesmel zjesť pes, aby netrhal na jar husi.

MARTINSKÉ VÍNO

Advent v stredoveku sa začínal šestnedielkou po svätom Martinovi. Vtedy prebehol krst mladých vín. Vinári sa schádzajú majú so sebou vzorku mladého vína a farár ho požehná. Podľa tradície vo vinnej pivničke by mali vinári požehnané víno rozliať do všetkých sudov. Po krste nasleduje koštovka – ochutnávka.

Svätomartinské vína sú mladé, ľahké ovocné vína, ktoré zreli iba pár týždňov, majú svoj osobitý  charakter.

Pod značkou Svätomartinské sa môžu  predávať biele vína, odrody Müller-Thurgau a Veltlínské červené skoré, Moravský muškát; ružové víno, odrody Modrý Portugal a Svatovavrinecké; červené víno, odrody Modrý Portugal a Svatovavřinecké.Tieto odrody boli vybrané lebo v našich podmienkach dozrievajú skôr a majú vysokú kvalitu bobúľ. Bobule prechádzajú kontrolou cez odbornú komisiu, ktorá dohliada na kvalitu a senzorické vlastnosti hrozna. Fľaše musia byť správne označené spoločnými záklopkami či šrubovacími uzávermi s logom „Svätomartinské“.

V súčasnosti Vinársky fond kúpil autorské práva k známke „Svatomartinské“ od pôvodného majiteľa Jiřího Kopečka. Predtým producenti platili za jej využívanie  licenčné poplatky, teraz hradia iba poplatky spojené s nákladmi  ohodnotenia vín pred udelením licencie za každý prihlásený druh vína. Svätomartinská značka bola zaregistrovaná v r. 1995 a od roku 2005  je jej vlastníkom Vinársky fond. Ktorý zabezpečuje propagáciu týchto vín pod týmto logom.

Značku „Svätomartinské“ môžu využívať všetci vinári registrovaný v ČR ktorí spĺňajú všetky náročne kritéria. Ročne sa vyrobí cez 2 mil. fliaš.

Predaj a konzumácia vína by mala začať každoročne 11.11. o 11:00  hod.

 

 Takže krásny gurmánsky zážitok s vypečenou húskou a dobrým vínkom od svätého Martina.

Recepty k tejto tématike nájdete na:
VARÍME A PEČIEME NA SVIATKY A SLÁVNOSTNÉ PRÍLEŽITOSTI.

V tomto článku boli použité informácie zo stránok:
https://www.ceske-tradice.cz/tradice/podzim/sv.martin/martinkove
https://cs.wikipedia.org/wiki/Historie_svatomartinsk%C3%BDch_tradic#Martinsk.C3.A9_ohn.C4.9B
http://www.receptyonline.cz

… VARÍME A PEČIEME NA SVIATKY …

Varíme na sviatky  – ADVENT – /27.11. – 3.12./

Rozlievajúce sa svetlo z horiacich sviec vyjadruje prichádzajúceho Krista, ktorý rozptyľuje temnotu a strach, pretože on je Svetlo sveta (Jn, 8,12).

GASTRONÓMIA POČAS ADVENTU A ZVYKY

Štvortýždňové obdobie pred Vianocami sa volalo Advent. Vtedy boli zakázané spoločné zábavy, svadby, nesmelo sa ani tancovať. Starostlivé gazdinky vydrhli všetky hrnce, rajnice, varešky, nesmela na nich zostať ani mastná škvrnka. Maslom a masťou sa počas pôstu šetrilo. Jedli sa najjednoduchšie jedlá, bez mäsa. Na raňajky sa pil šípkový, lipový, kamilkový čaj a suchý chlieb  alebo potretý maslom. Na obed polievka z fazule, hrachu alebo šošovice. Varili sa aj celé zemiaky a halušky. Na večeru bolizväčša pečené zemiaky bez masti, ku ktorým podávali surovú kyslú kapustu. Deti veľmi obľubovali kukuričnú kašu a perky. Dôležitým pokrmom dlhých zimných a pôstnych dní bolo aj ovocie. Nechýbalo nikde a jeho zásoby boli značné, veď v jesennýchmesiacochzbierali slivky, jablká, dule, v lese trhali šípky, trnky, maliny a čučoriedky, aj rôzne liečivé byliny a huby. Niektoré z nich sušili, ale väčšinou z nich varili lekvár. Radosť z toho mali najmä deti. Lebo spoločne čistili slivky, maliny a nemuseli ísť skoro spať. Pritom sa rozprávalo a spievalo. Podobne vzácne boli pre deti aj drapáčky. Keďsa na stôl na večeru dala varená kukurica, makové pupáky a predrapačky sa našlo aj trochu slivovice, alebo gazdinka im navarila vínovú polievku. A keď si vypili, nebolo ich třeba pobádať do rozprávania. Zaujímavé príbehy a rozprávky sa z nich len tak sypali.

V rámci pôstneho obdobia sa spávalo na tvrdých lôžkach. K zakázaným veciam okrem  hlučnej zábavy a ohovárania patril aj zákaz sexu.

V tomto období sa uprednosňovalo robenie dobrých skutkov a každodenná návšteva ranných spievajúcich omší tzv. „rorátov“.

HISTÓRIA ADVENTU

Adventné obdobie má kajúci charakter, ale nikdy sa toto obdobie nechápe ako čas pokánia v tom zmysle ako je to v pôste. Pre kresťanov je advent začiatkom liturgického (cirkevného) roka.  Zahřňa v sebe dvojité očakávanie: Slávnostné narodenie Ježiša Krista a jeho zmŕtvychvstanie, ktoré sa udeje počas Veľkonočných sviatkov. Advent sa udržiava v kresťanských krajinách od 6. storočia.

Obdobie prípravy na oslavu Narodenia Pána sa dostal v 4. storočí z kresťanského Východu do Gálie a Španielska. Odtiaľ pochádza zvyk spájať advent s eschatologickým očákavaním Krista na konci časov. V Gáliisa od 5. storočia advent začínal už na sv. Martina a v Španielsku 24. novembrom. V rímskej liturgii trvalo obdobie adventu dva týždne a malo charakter očakávania či prípravy na vtelenie Božieho Syna. Vianočné obdobie (advent + Vianoce) sa od 4. storočia pohybovalo medzi 11. novembrom a 6. januárom, na který povodně pripadala oslava narodeniaJežiša Krista (dnes slavnost Zjavenia Pána čiž eEpifania). Týchto osem týždňov predstavovalo (s výnimkou nediel, ktorými si stále připomínáme vzkriesenie) spolu 40 dní. Začiatky adventu siahajú do 4 storočia, kedysa v oslavuje určitý počet (2 až 6) adventnýchnediel a až pápež Gregor Veľký († 604) stanovil adventný čas na 4 týždne.

ADVENT V CIRKEVNOM KALENDÁRI

Advent sa začína 1. adventnou nedeľou, teda nedeľou medzi 27. novembrom a 3. decembrom. Advent sa končí po západe slnka na Štedrý večer (vigília Sviatku Narodenia Pána). 3. adventná nedeľa sa nazýva Gaudete a oproti ostatným adventným dňom, liturgickou farbou môže byť ružová.  Advent trvá do prvých vešker Narodenia Pána. Nakoľko advent sa vyznačuje dvojakým očakávaním, pretoje rozdelený na dve časti kde 17. December tvorí hranicu tohoto rozdelenia. Prvá časť dáva dôraz na očakávanie druhého príchodu Krista a druhá časť je prípravou veriacich na stretnutie s Kristom při jasliach. Toto delenie je veľmi dobře vidieť v liturgických textoch a modlitbách. Pravoslávna cirkev dodržuje až dodnes šesťtýždňový advent, ktorý trvá od novembra do 24. decembra, a to jako obdobie pôstu. Zároveň advent nepredstavu je začiatok cirkevného roka, který sa na Východe začína 1. septembra. V západnej tradícii je advent aj obdobím upokojenia, ktoré zodpovedalo životnému štýlu našich predkov, prispôsobenému dlím decembrovým nociam. Dnes sa však advent komerčne využíva,  preto o ňom ako o období upokojenia nemožno hovoriť. Advent sprevádza adventný veniec ozdobený štyrmi sviecami, ktoré zodpovedajú počtu adventných nedieľ, deti často otvárajú adventný kalendár.

ETYMOLÓGIA SLOVA

Pôvodne pochádza pojem advent z gréckeho pojmu ἐπιφανεία (epifaneia zjavenie), ktorý označoval príchod božstva do chrámu alebo návštěvu kráľa.

SYMBOLY A FARBY ADVENTU

VENIEC

Prvý adventný veniec mal tvar dreveného kolesa od vozu. Jeho história siaha až do Hamburgu v 2. pol. 20 st. Prvý krát sa objavil v ústave pre opustené deti na západnom okraji  mesta. Istý mladý pedagóg Johann Heinrich Wichern, ktorý v Göttingenu a v Berlíne študoval teológiu v r. 1839 povesil na strop drevený kruh na ktorom boli po jeho obvode 23 sviečok. Štyri s toho boli veľké biele a ostatné malé červené.  Denné po modlení , alebo za svitania zapaľoval spolu z deťmi jednu sviečku až do Štedrého dňa. Tým sa vyhol zvedavým detským otázkam kedy budú Vianoce. O 12 rokov neskôr bol tento ústav vyzdobený jedľovými vetvičkami.  Rovnakej obľube sa tešil aj veniec. Tento zvyk sa začal šíriť a udomácňovať veľmi rýchlo aj v iných krajinách. Prvý veniec so 4 sviečkami v kostole sa objavil v Čechách.

Kruh je symbolom nekonečného obiehania Zeme okolo Slnka a zároveň symbolizuje večnosť a prírodnú silu. V minulosti ľudia verili na to, že počas najtmavších novembrových dní sa prebúdzajú škriatkovia, strigy a pod. Vence, ktoré mali nad svojimi obydliami a vo svojich dvoroch im mali ukázať správnu cestu. Tradovalo sa, že pokiaľ tieto bytosti navštívili polia mali hospodári v nasledujúci rok veľkú úrodu. Kedysi sa na vence pripevňovali zelené vetvičky ich vôňa mala slúžiť ako útočisko pre dobrých duchov. Slamené vence mali chrániť príbytok a požehnať ich obyvateľom.  Zlaté stuhy symbolizovali slnko. Tradičná farba venca je červená alebo zelená. Červena nám pripomína ako Ježiš Kristus krvácal na kríži, keď ho ukrižovali a krv ktorú prelial za spasenie sveta. Obe farby sú farbami života.  Jablko ako ozdoba venca nám pripomína obdobie v raji, ktoré je spojené s Adamom a Evou a taktiež je symbolom plodu života.

Najviditeľnejší symbol adventu. Bez sviečok sa používa na zdobenie dverí. Zo sviečkami slúži na symbolické odpočítavanie štyroch adventných týždňov. Veniec symbolizuje Kristov kríž a Božiu večnosť a jednotu. Má presné pravidlá ako má vyzerať. Vetvičky ihličnanov s ktorých je vyrobený predstavujú život. Kedysi sa vence vyrábali i zo slamy, ktoré odháňali zlých duchov a tým zaisťovali požehnanie domu.

Dôležitým prvkom vencov sú farby. Adventnou farbou je fialová.  Vyjadruje dôstojnosť a pokánie.  Takže sviečky a stuhy by mali byť fialové s výnimkou  tretej v poradí.  Tá je zasvätená priateľstvu a je ružovej farby.

Sviečky sa zapaľujú v protismere hodinových ručičiek.  Existujú aj vence s piatimi sviečkami. Piata sviečka stojí uprostred venca, je bielej farby a symbolizuje Krista. Zapaľuje sa na Štedrý deň.

PREČO FIALOVÁ,ČERVENÁ MODRÁ?

Luteráni v Amerike fialovú farbu vymenili za modrú. V Európe sa začali vyrábať vence s bielymi sviečkami, lebo sú módne a majú slávnostný charakter. Protestanská cirkev zaviedla červené sviece, táto farba sa udomácnila i u nás.

POMENOVANIE ADVENTNÝCH NEDIEL

1 nedeľa : železná

2 nedeľa:  bronzová

3 nedeľa:   strieborná

4 nedeľa:  zlatá

SYMBOLIKA SVIEČOK NA VENCI

Sviečky majú ukázať správnu cestu po ktorej sa má človek vydať, aby bol šťastný. Postupné zapaľovanie sviečok symbolizuje príchod Ježiša Krista do života človeka a tým aj premoženie zlých síl a temnôt.  A svetlo ako nádej a svetlo života. Svetlo znázorňuje nádej, slnko, život, teplo, vitalitu, svetlo v temnotách.

1 sviečka
– zapaľuje sa v prvú adventnú nedeľu, na železnú nedeľu. Sviečka sa volá Nádej.

2 sviečka

–  zapaľuje sa v druhú adventnú nedeľu, na bronzovú nedeľu. Sviečka sa volá Mier.

3 sviečka

– zapaľuje sa v tretiu adventnú nedeľu, na striebornú nedeľu. Sviečka priateľstva má
ružovú farbu.

4 sviečka

-zapaľuje sa na štvrtúadventnú nedeľu, na zlatú nedeľu. Sviečka sa volá Láska.

5 sviečka

– Zapaľuje sa na Štedrý deň po západe slnka. Má bielu farbu a je zasvätená Kristovi.

ADVENTNÝ KALENDÁR

Sladké adventné kalendáre majú 100 – ročnú tradíciu. V minulosti kalendáre nahradzovali kriedové paličky, ktoré si deti po jednej zotierali na drevených dverách.

IMELO

O imele existuje tiež veľa legiend. Podľa jednej bolo imelo kedysi stromom, z dreva ktorého bol zhotovený kríž, na ktorom zomrel Kristus. Strom vraj hanbou zoschol, aby sa premenil na rastlinu, ktorá zahŕňa dobrom všetkých, ktorí pod ňou prejdú. Imelo vraj nosí šťastie tomu, kto je ním obdarovaný a nie tomu, kto si ho sám kúpi. Vianočné imelo rastie na listnatých stromoch, ktorých listy na jeseň opadávajú a jeho využitie ako dekoračnej vianočnej rastliny sa do Európy rozšírilo z Anglicka. Tento zvyk sa u nás dodržiava dodnes a ľudia strieborné, zlaté či zelené kytičky imela pripevňujú na luster či dávajú do vázičiek na stôl.

ADVENTNÉ PIESNE „RORÁTY“

Majú český pôvod. Sú liturgické piesne spievané počas adventu na ranných omšiach. Pomenovanie pochádza z latinčiny „rorate – rosu dajte“. Prvopočiatky tejto omše môžeme nájsť za vlády Karola IV. Táto pobožnosť sa koná za svitania, kedy kňaz, ktorý kľačal na oltárnom stupni spieval Izaiášové slová: Roratecoeli, tj. Rosu dejte, nebesa, shůry. Táto ranná omša je ojedinelá tým, že  v iných Európskych štátoch ju nepoznajú.

ADVENT V INÝCH KRAJINÁCH

ČESKÁ REPUBLIKA

 

 

 

 

Sú sviatky úzko späté zo svätcami ako: sv. Barbora, sv. Mikuláš, sv. Lucia.  Večer počas týchto adventných sviatkov šli po dedinách sprievody adventných masiek, ktoré mali vážny a zádumčivý výraz. Strašili deti a dospelých nabádali k pokániu. Obdobie adventu pred zimným slnovratom bolo chápané ako obdobie temna. Vtedy zlé sily mali najväčšiu moc a snažili sa zničiť svet.

  • sviatok sv. Barbory, 4. 12. – Barboru sťal kvôli jej viere jej vlastný otec. Jej uctievanie v deň jej sviatku je späté s trhaním čerešňovej vetvičky. Tomu, komu vykvitne na Štedrý deň sa v nasledujúcom roku splnia všetky želania. Kedysi to robievali najmä slobodné dievčatá, ktoré chceli vedieť či ich čaká svadba.
  • sviatok sv. Mikuláša, 5. 12. – v 4. st. bol   dobrým a štedrým  biskupom.  Preto sa dnes spája jeho osoba s rozdávaním darčekov a sladkostí deťom. Stal sa predlohou na vytvorenie Santa Clausa.

sviatok sv. Lucie, 13. 12. – dievčina žila v 4 st. Rozdala svoj majetok a rozhodla sa žiť ako kresťanka. Podľa povesti si vylúpla oči a poslala ich svojmu pohanskému nápadníkovi. Do rána jej narástli nové oči.  Zomrela umučením.  Je s ňou spojená pranostika: „Sv. Lucie noci upije, ale dne nepřidá.“

Inšpirácia zo stránok:
http://najmama.aktuality.sk/clanok/224656/posvatnahistoria-velkej noci/

http://najmama.aktuality.sk/clanok/226836/vedeli-ste-toto-o-velkej-noci/
http://www.trask.sk/phprs/view.php?cisloclanku=2008030001

http://www.infoglobe.sk/zaujimavosti/ve-konocne-sviatky/

http://lackovaj.unas.cz/navyse/dalsie/velkanoc.htm


… VARÍME A PEČIEME NA SVIATKY …

MIKULÁŠ /6.12./

Varíme na sviatky
– Na svätého Mikuláša –

Čistím, čistím čižmičky,

veď som chlapec maličký.

Do okna ich čisté dám,

urobím to celkom sám.

Počuj, milý Mikuláš,

iste do nich niečo dáš?

Celý rok som dobrý bol,

dokonca som podrástol.

Pomáhal som mamičke,

nebral hračky sestričke.

Pomáhal som tatovi,

nerobil zle bratovi.

No a pani učiteľke

obrázky som kreslil veľké.

Už sa teším, už to viem,

že dnes niečo dostanem.


Každý dospelí mi dá za pravdu, že najkrajšie okamihy s deťmi sú vtedy, keď sú šťastné. Keď iskierky radosti sa odzrkadľujú v ich očiach a tvárach. Vo chvíľach plných prekvapení a očakávaní. Jeden s takýchto okamihov môžeme zažívať každoročne vďaka jedinečnej a najznámejšej bytosti vo svete detí í dospelých Svätému Mikulášovi. Stal sa symbolom dobroty, lásky, súcitu s chudobnými a chorými.

Tento sviatok má ešte jedno pozitívum a síce: že aspoň jediný deň v roku sa rodičom podarí presvedčiť deti, aby si vyčistili čižmičky a to vďaka dobrotám, na ktoré sa deti tešia hádam po celý rok. A aspoň niekoľko dní pred týmto sviatkom máme istotu, že naše ratolesti, ktoré sú inak neposedné sa z blížiacim dňom zmenia na anjelikov.

ŽIVOT

Svätý Mikuláš Myrský sa narodil v maloázijskom gréckom meste – Patara (vtedy rímska provincia) okolo r. 270. Pochádzal pravdepodobne z bohatšej rodiny, no po smrti otca svoje dedičstvo rozdal chudobným. Okolo r. 300 sa stal v mladom veku biskupom v Myre (teraz obec Demre v južnom Turecku). Aj preto sa Sv. Mikuláš väčšinou znázorňuje v červenom plášti, na hlave má biskupskú mitru a v ruke biskupskú berlu. Dodnes v Myre je možné navštíviť kostol sv. Mikuláša, v ktorom sa zachovali nádherné fresky. Počas prenasledovania kresťanov bol Sv. Mikuláš aj väznený, no nič neohrozilo jeho vieru v kresťanské hodnoty. Konštantínov Milánsky edikt vyslobodil kresťanských väzňov – teda aj Sv. Mikuláša.

Sv. Mikuláš bol obľúbený pre svoju dobročinnosť už aj v mladom veku. Pomáhal chudobným, chorým a všetkým, ktorí boli v núdzi. Často v noci nechával za oknom niečo dobrého pre deti. Robil to tajne, ale nebolo tajomstvom, kto za tým všetkým je. Sv. Mikuláš zomrel okolo r. 345 v pokročilom veku. Bol pochovaný v myrskom kostole, no v r. 1087 jeho telesné pozostatky preniesli talianski námorníci do mesta Bari, kde postavili nový kostol zasvätený Sv. Mikulášovi.

V r. 1089 pápež Urban II. posvätil Mikulášove telesné pozostatky. Aj keď Mikuláš z Myry nebol nikdy vyhlásený za svätého, jeho uctievanie sa šírilo do rôznych krajín. Napríklad v 6. storočí do Ruska, ktorého je patrónom, neskôr aj do európskych štátov.

O tom, že Sv. Mikuláš bol veľmi obľúbený a populárny svedčí aj to, že je patrónom detí, pekárov, lekárnikov, námorníkov a rybárov, obchodníkov, majiteľov záložní, pútnikov, študentov, notárov, advokátov. Je mu zasvätených mnoho kostolov – najmä Gréckokatolíckej a Pravoslávnej cirkvi, aj mnohé mestá nesú jeho meno.

LEGENDY

Jednou z najznámejších legiend je tá o šľachticovi a jeho 3 dcérach hovorí o schudobnelej rodine s 3 dcérami, ktoré sa bez vena nemohli vydať a hrozilo im, že ich predajú do nevestinca. Sv. Mikuláš im tajne hodil mešec plný zlata do okna ich domu a zachránil celú rodinu od potupy. Pravdepodobne na základe tejto legendy vznikol ľudový zvyk obdarúvať sa na sviatok svätca drobnými darčekmi.

Záchrana 3 námorníkov počas búrky– hovorí o tom, že po vzkriesení  troch mužov ich zachránil pred istou smrťou v dôsledku nepravého obvinenia a odsúdenia.

O zázraku na mori – táto legenda je spojená s cestou Sv. Mikuláša do Svätej Zeme.  Loď na ktorej sa Mikuláš plavil sa dostala do veľkej búrky a zdalo sa, že sa už nezachráni on ani spolucestujúci. Mikuláš však poručil vlnám, aby sa utíšili a tak sa celá posádka i cestujúci zachránili.

O ČERTOVI

S čertom sa stretávame už od detstva v divadelných hrách, rozprávkach, poverách, operách. Dokonca sú podľa nich pomenované skaly a prírodné útvary napr. Čertovka v Prahe, vápenka Čertové schody pri Berouně, Čertová stěna u Vyššího Brodu, Čertové jazero na Šumave a iné.

V náboženstve je chápaný ako nadprirodzená bytosť, ktorá žije v pekle. Zosobňuje zlo a je k človeku väčšinou nepriateľská. Je znázorňovaný ako tvor podobný človeku má chlpy, rohy, kopytá a chvost.

V Čechách a Sliezku sa traduje, že čert je pyšný anjel zvrhnutý do pekla. Nie všetci však dopadli priamo do pekla a tak niektorí skončili na skalách, na vode a pod. A takto vznikli zlý lesný duchovia a vodníci.

V našich predstavách má ľudskú podobu. Jeho črtou je, že kríva, má dlhé nechty a rohy. Väčšinou je oblečený v čiernom. Zvykne sa premeniť aj na horára v zelenom. Často vystupuje v zvieracej podobe v podobe capa, havrana, kocúra, čierneho psa s ohnivými očami alebo ako monštrum v rôznych podobách.

Podľa legiend žijú čerti v pekle hlboko v podzemí. Snažia sa ich stavať v blízkostí ľudí, aby k nim boli bližšie. Podľa legendy čert s človekom uzatvára zmluvu, ktorá sa potvrdzuje krvou a za to mu prináša bohatstvo a rôzne iné veci avšak na časovo obmedzenú dobu.

Čert bol vzývaný a uctievaný väčšinou slabomyseľnými ľuďmi, kedy ich pokúšal a stali sa posadnutými. Zlý duch bol s tela vyháňaný modlitbami, svätenou vodou a inými duchovnými praktikami.

ČERT A ANJEL ĎALŠIE POSTAVIČKY PO BOKU MIKULÁŠA

Po domoch chodili Mikuláš, čert, anjel, aby obdarili deti.

Mikuláš mal biskupskú čiapku na hlave a v ruke berlu, na sebe dlhú bielu košeľu, na tvári mal dlhú bradu a fúzy urobené z vaty, papiera – tak, aby ho nebolo poznať. Po príchode do domu sa pýtal, či sa deti vedia modliť, prípadne, či boli poslušné, a vyzval ich, aby mu zarecitovali básničku. Mikuláš, ktorý mal na chrbte veľkú nošu, z nej vybral drobné darčeky a obdaril nimi deti.

Čert mal kožuch prevrátený naruby, opásaný bol reťazou, ktorou štrngal, na kožuchu mohol mať aj zvončeky, tvár mal zamazanú od uhlia. Čert zase strašil najmä malé deti.

Anjel mal biely odev, krídla z papiera, tvár mal zamúčenú, aby honebolo „poznať,“

 OSLAVY A TRADÍCIE SVÄTÉHO MIKULÁŠA NA SLOVENSKU

Na Slovensku je to najobľúbenejší sviatok detí. Pár dní pred týmto sviatkom sa deti učia rôzne básničky a pesničky, aby si zaslúžili sladkosti od Mikuláša a nepotrestal ich čert.

Večer pred 6. decembrom si deti položia na oblok vyčistené čižmičky. A ráno pokiaľ boli dobré a počúvali celý rok si nájdu v čižmičkách orechy, ovocie a sladkosti. Neposlušné deti si našli v čižmičkách uhlie od čerta.

OSLAVY SVÄTÉHO MIKULÁŠA VO SVETE

ANGLICKO A AMERICKY HOVORIACE KRAJINY

 

majú komerčne najúspešnejšieho Mikuláša. Túto tradíciu priniesli do Ameriky ešte v 17. storočí Holanďania, ale SantaClaus sa zrodil až v 19. storočí, keď sa profesor ClementClarkMoore pri návrate z vianočných nákupov inšpiroval snehovými čiapočkami na komínoch domov v New Yorku a napísal básničku pre deti s názvom Návšteva SantaClausa. Miesili sa v nej rôzne vianočné tradície, a tak vytvoril SantaClausa, ktorý bol malým zaguľateným mužíčkom s červeným nosom a bielou bradou, ktorého nosia sane ťahané ôsmimi sobmi s vlastnými menami. Santa skáče dolu komínom s vrecom plným darčekov, ale nie 5. decembra, ale až na Vianoce. Túto škriatkovskú podobu Santu neskôr pozmenil ilustrátor ThomasNast, ktorý ho zmenil na dobrosrdečného starého pána, ako ho poznáme dnes.

NEMECKO

6. decembra a, tak ako u nás, má biskupskú berlu a sprevádzajú ho anjeli. To, či boli deti dobré, kontroluje v zlatej knihe. Neposlušné deti sa zasa boja Krampusa, malého čerta, ktorý má metlu alebo reťaz. Ak k nim Nikolaus nestihne prísť osobne, vyložia si deti čižmičky pred vchodové dvere. Na Vianoce zasa nosí darčeky postavička Vianočného mužíčka – Weihnachtsmanna.

RUSKO

 

Bol počas komunizmu sv. Mikuláš zakázaný a nahradil ho,дедмароз (čítaj: ded maróz). Vraví sa, že dôvodom tohto premenovania nebol len rozpor s ateistickou ideológiou, ale meno Mikuláš vraj vyvolávalo spomienky na posledného ruského cára, ktorý bol zavraždený spolu s celou svojou rodinou.

FRANCÚZKO

Oslavujú tiež až Vianoce.  V Lotrinsku však oslavujú aj Mikuláša a 5. decembra si deti dávajú vyčistené topánočky na krb. Nechodí tam však Mikuláš s čertom, ale PèreFouettard, ktorého hlavnou úlohou je trestať neposlušné deti.

TALIANSKO

Majú vlastnú obdobu Mikuláša, ktorý nahrádza dokonca aj Ježiška, lebo väčšina Talianov si darčeky nedáva ani na Štedrý večer. Obdarúvajú sa až na tzv. Deň epifánií, ktorý oslavujú 6. januára. Darčeky alebo uhlie však rozdáva bosorka Befana, ktorá sa za sychravého večera preháňa po svete výhradne na metle.

ŠPANIELSKO, PORTUGALSKO, MEXIKO

 

 

 

 

 

Mexiku Mikuláša neslávia. Drobné darčeky a maškrty roznášajú na Štedrý deň Traja králi. Väčšie darčeky sa v Španielsku rozdávajú až na sviatok Troch kráľov. Ľudia sa obdarúvajú prútenými košmi plnými všakovakých vianočných darčekov, exotického i domáceho ovocia ap. Darčeky pre deti sa však nedávajú pod stromček, ale do topánok.

ŠVÉDSKO

Vo Švédsku na Vianoce navštevuje deti hrbatý škriatok Jultomten, ktorý darčeky vhadzuje dnu cez otvorené okno. Občas sa však tento škriatok mení na starého capa, ktorý podľa legendy odmietol darovať Ježiškovi chlp na prikrývku, a preto musí teraz roznášať deťom darčeky. Postavičky capka zo slamienky sú preto vo Švédsku obľúbenou vianočnou ozdobou.

NÓRSKO

Nóri majú netradične Vianočnú kozu, ktorá im nosí darčeky až na Vianoce. Vždy ju však treba pohostiť, aby prišla aj o rok, preto deti vystieľajú svoje topánočky ovsenou slamou.

FÍNSKO

Fínskoje domovskou krajinou  Santu. Pochádza z Laponska, kde žije na úpätí hory Korvatunturi so svojou ženou a množstvom škriatkov. Dobrým deťom donesie darčeky, zlé odnášajú škriatkovia do ľadového kráľovstva.

DÁNSKO

Nosí darčeky až na Vianoce záhadná postavička „Vianočný posol“. Darčeky musia byť prekvapením a každý by sa mal riadne zapotiť, kým sa k darčeku prepracuje cez vrstvy baliaceho papiera. Čím väčšie je totiž prekvapenie, tým šťastnejšia budúcnosť obdarovaného čaká.

HOLANDSKO

Majú špecifickú mikulášsku tradíciu. Mikuláš  a prichádza v sprievode mauraZwarte Pieta na lodi zo Španielska v sobotu tri týždne pred svojím sviatkom. Jeho pomocník alebo pomocníci hádžu deťom komínom darčeky do pančúch a čižiem (alebo drevákov). Deti k čižmám prikladajú aj zoznam želaných darčekov a seno s mrkvou pre SinterKlaasovho bieleho koňa Ameriga. Neposlušné deti dostanú metlu.

BULHARSKO

Sa darčeky rozdávajú až počas pravoslávnych Vianoc, ktoré sú dva týždne neskôr.

LUXEMBURSKO

Deti si 5. decembra vyložia topánočky pred dvere svojej izby a ráno v nej nájdu nejakú dobrotu, ak boli cez rok dobré. Ak nie, nájdu si tam brezový prútik od Kleeschenovho pomocníka Houseckera.

ALBÁNSKO

Sv. Mikuláša vážia natoľko, že katolícke rodiny v ten deň neposielajú svoje deti ani do školy.

LOTYŠSKO

Darčeky nedostávajú len v jeden deň, ale už 12 dní pred Vianocami im Vianočný deduško  dáva každý deň jeden darček pod stromček

JAPONSKO


Oslavujú Vianoce len deti. SantaClausa tu zastupuje  Hoteiosha, ktorá v každom dome necháva pre darčeky pre deti. Dospelí považujú za oveľa významnejší sviatok Nový rok, kedy si dávajú darčeky oni.

ČÍNA

Deti sa dočkajú až na Prvý sviatok vianočný, kedy ich navštívi DunCheLaoRen – Starý muž Vianoc, ktorý im prináša darčeky. Tak ako v Japonsku, aj v Číne považujú za dôležitejší sviatok lunárneho Nového roka.

POMENOVANIA MIKULÁŠA V CUDZÍCH JAZYKOCH

Slovensko – dedo mráz, Mikuláš

Česko – Děda mráz

Anglicko a Amerika – SantaClaus

Nemecko – Nikolaus

Rusko –дедмароз (čítaj: ded maróz)

Francúzko– PéreNoël = otec Vianoc

Taliansko – bosorka Befana = obdoba Mikuláša

Španielsko, Portugalsko, Mexiko – Tradičného Mikuláša nepoznajú a
darčeky v období Vianoc dávajú Traja
králi

Švédsko – hrbatý škriatok Jultomten

Nórsko – Tradičného Mikuláša nepoznajú. Chodí tam netradičná Vianočná
koza

Fínsko – Ukko

Dánsko – Tradičného Mikuláša nepoznajú. Darčeky tam nosí „ Vianočný
posol“ počas Vianoc.

Holandsko SinterKlaas =WinterKlaas

Bulharsko – Dedo Koleda

Luxembursko – Kleeschen

Lotyšsko – Ziemassvētkuvēcitis = vianočný deduško

Japonsko – Hoteiosha = postavička nahrádzajúca Mikuláša

Čína – DunCheLaoRen = Starý muž Vianoc


 

… VARÍME A PEČIEME NA SVIATKY …

Varíme na sviatky

            – SVÄTÁ LUCIA  –   /13.12./

„Stridží deň“

Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc.

Od Lucie do Vianoc je presne 12 dní.  Podľa toho, aké tie dni boli, také mali byť aj mesiace v nasledujúci rok. Svetla ubúdalo, noci pribúdalo, krajina sa odela do bieleho. Hovorilo sa tiež, že Svätá Lucia je kráľovnou zimy. Táto bytosť bola opradená mnohými legendami a protichodnými skutkami. Na jednej strane to bola svätá žena a nositeľka svetla a patrónka najmä slepých. No na druhej strane je to „stridží deň“ kedy je to najdlhšia  noc v roku a sily zla a temna majú v túto noc zelenú.

ŽIVOT

Lucia sa narodila v Syrakúzach (Taliansko) bohatým rodičom a bola vychovávaná v kresťanskej viere. V detstve stratila otca a ako mladé dievča zasvätila život Bohu. Svoj sľub panenstva držala v tajnosti, keďže jej matka si želala, aby sa vydala za mladého pohanského chlapca. Lucia presvedčila matku, aby sa išla modliť k hrobu sv. Agáty za uzdravenie sa zo svojej ťažkej choroby. Boh vyslyšal ich modlitby. Vtedy priznala matke svoje zasvätenie Bohu a túžbu prežiť svoj život medzi chudobnými. Matka plná vďačnosti za svoje uzdravenie dala Lucii súhlas a ušetrené peniaze rozdelila chudobným. Odmietnutý a zahanbený nápadník udal Luciu ako kresťanku vtedajšiemu konzulovi. Bolo to v čase Diokleciánovho prenasledovania kresťanov.

Lucia bola predvolaná pred súd. Sudca ju presviedčal ako mohol, aby sa vzdala svojej viery. Ona mu však odpovedala: „Vaše naliehanie je zbytočné. Nikdy ma neodlúčite od lásky k môjmu Pánovi, Ježišovi Kristovi.“ Opýtal sa jej: „A ak ťa budeme mučiť, znesieš tú bolesť?“ „Áno, lebo my, ktorí  veríme v Krista a snažíme sa viesť čistý život, máme Ducha Svätého, ktorý žije v nás a dáva nám silu, inteligenciu a česť.“ Vtedy jej sudca pohrozil, že ju odvedie do nevestinca, aby potupil jej česť. Ona mu na to povedala: „Telo sa nakazí len vtedy, ak duša privolí.“  Keď ju chceli odviezť, Lucia sa nemohla pohnúť z miesta, kde sa nachádzala. Tak sa rozhodli ju upáliť, ale tiež im to nevyšlo. Nakoniec ju mučili a sťali mečom. Počas mučenia nabádala prítomných, aby zostali verní náboženstvu Ježiša Krista až do smrti.

Hoci sa nemôže overiť pravdivosť rôznych gréckych a latinských verzií skutkov sv. Lucie, už v 6. storočí sa uctievala medzi pannami a mučeníkmi v Ríme. V stredoveku ju vzývali ako ochrankyňu pred očnými chorobami, pravdepodobne preto, že jej meno je spojené so svetlom.

Bola patrónkou: chudobných, slepých, kajúcich prostitútok, chorých detí, farmárov, sklenárov, tkáčov, sedlárov, čalúnnikov, krajčírov, elektrikárov, nožiarov, kočišov, školníkov, úradníkov, vrátnikov, tulákov, spisovateľov, notárov, advokátov; pri očných chorobách, slepote, úplavice, bolestiach hrdla, pri infekčných chorobách

LEGENDA

Hovorí o tom, ako vládca poslal vojakov, aby jej násilím vybrali oči. Ale ona znovu uvidela. Zobrazuje sa s prebodnutým hrdlom (spôsob mučeníckej smrti), s palmovou ratolesťou a význam jej mena jej prisúdil ďalšie atribúty: horiacu lampu, sviecu a oči ležiace na miske.

STRIDŽIE DNI

Tieto dni sa niesli v znamení rôznych zvykov, tradícií a povier. Rovnako u nás, ale  aj v iných krajinách. Pripomeňme si niektoré z nich. Aj keď väčšinu z nich poznáme už iba z filmov, nie je na škodu si pripomínať zvyky našich predkov.

ZVYKY U NÁS

Bola jedinou svätou, ktorú uznávali  katolíci, pravoslavný, luteráni. Paradoxom však je, že napriek jej svätému životu sa v ľudových poverách Lucia považovala za najväčšiu z bosoriek, lebo ju vraj neusmrtili ani silné plamene ohňa. Deň svätej Lucie bol zároveň najvýznamnejším zo „strídžích dní“. Pred zavedením gregoriánskeho kalendára (pred rokom 1582) to bol totiž  najkratší deň roka, a teda aj predstava dlhej čiernej noci sa spájala s predstavou o pôsobení zla.

Aj keď neskôr došlo k posunu dátumov v kalendári, mnohé zvyky pretrvali v ľudovej tradícii niekoľko ďalších storočí. A aj v nich môžeme vidieť prelínanie sa pohanských povier a kresťanských rituálov.

ZÁKAZ DREVORUBAČSKÝCH A ŽENSKÝCH PRÁC

Už večer 12. decembra začal platiť zákaz drevorubačských a ženských prác, najmä pradenia a šitia. Verilo sa, že tej pradlene, ktorú by Lucka  pristihla pri práci, naplnila by komínom izbu prázdnymi vretenami a tie by musela obratom napriasť.

CESNAK, HLUK, SVÄTÁ VODA

Ľudia sa snažili v tento deň aj noc všemožne odohnať bosorky a zabrániť im v ich prípadných čaroch. Obecní pastieri obchádzali chotár a hlasno trúbili na trúbach a rohoch. Mládenci práskali korbáčmi, cengali zvoncami, pískali na píšťalách aj prstoch. Hlukom tak chceli rozohnať bosorky z krížnych ciest.

Pomôcť mal aj cesnak. V predvečer Lucie ho ľudia jedli surový, s chlebom alebo hriankami. Cesnakom si robili krížiky na čelo, sluchy a bradu. Kríže robili gazdiné tiež na veraje dverí (rovnako cesnakom alebo posvätenou trojkráľovou kriedou), aby pred bosorkami zabezpečili vstup do príbytku. A strach mali aj z toho, aby strigy neodobrali kravám mlieko, či inak neuškodili dobytku. Preto cesnak a cibuľu rozvešali do maštale a primiešali ho aj do krmiva. Izby domu si zvykli kropiť svätenou vodou a stajne okiadzali bylinami na žeravých uhlíkoch.

jesť koľko kto vládze, čo zaručí dobré zdravie. Dodnes mnohí dodržiavajú obyčaj modlenia sa za božiu ochranu a robia cesnakom tri krížiky. Jeden na dvere, druhý na čelo a tretí na hruď.  Tiež treba mať hlávku cesnaku na rodinnom stole.

LUCIIN STOLČEK

Tak, ako sa ľudia kedysi báli bosoriek, zároveň verili, že ak ich odhalia, nebudú im už viac škodiť. Najrozšírenejším prostriedkom ako na to, bol známy Luciin stolček. Gazda ho začal robiť na Luciu a každý deň mal na ňom voľačo spraviť, ale len toľko, aby ho bol hotový presne na Vianoce. V kostole sa naň mal posadiť a vtedy vraj uvidel všetky bosorky. Musel pred nimi však rýchlo utekať domov, aby ho nechytili.

Cestou za sebou sypal mak, šošovicu alebo zrno, aby ho strigy zobali a tak sa zdržali. Podobne ako stolček mal poslúžiť korbáč od Lucie do Vianoc pletený, košeľa za tých 12 dní ušitá, alebo pagáč na Luciu pečený a na polnočnú omšu pod pazuchou donesený.

LÍSTOČKY

Najznámejšie je písanie si lístočkov s menami chlapcov. Každý deň dievča jeden lístok spálilo a na Štedrý deň jej ostal posledný, na ktorom bolo meno jej nastávajúceho. Tento „mužský zoznam mien“ mohol mať aj podobu papierovej hviezdy, ktorá v dvanástich zahnutých cípoch ukrývala mená chlapcov a každý deň po jednom z nich dievča odstrihávalo.

Niekde si dievčatá zbierali od Lucie do Štedrého dňa po troškách vody do vedra. Pred odchodom na Polnočnú sa v tej vode umyli a čakali, ktorý mládenec sa o ne v kostole kabátom obtrie, lebo za toho sa vraj mali vydať. Vajíčko, ktoré zniesla sliepka na Luciu, si dievča odložilo a na Štedrý deň z neho vylialo bielok do vody. Tvar, do ktorého sa bielok zbehol, mal ukázať remeslo jej budúceho muža.

ČEREŠŇOVÉ /BROSKYŇOVÉ VETVIČKY

V deň sv. Lucie ženy odrezávali vetvičky z broskyne a čerešne a postavili ich do vody. Do Štedrého dňa museli rozkvitnúť, lebo s nimi sa potom chodilo vinšovať. Čerešna je v súvislosti s luciovským zvykoslovím ale aj tzv. ľúbostnou (ženskou) mágiou opakovane spomínaná v rôznych regiónoch a to nás vedie k špekulatívnej domnienke, že možno čerešňa bola stromom zasväteným Mokoši či inej bohyni.

JABLKO

Ak každý deň od Lucie z jedného jablka odhryzli, na Štedrý večer ho vyšli dojesť pred dom a pozerali, ktorý chlap pôjde okolo nich ako prvý. Alebo si jablko na Luciu dali do vedra s vodou a každé ráno sa ňou umývali. Na Vianoce jablko vybrali a chrúmajúc ho pred chalupou vyzerali, koho prvého zbadajú. Ak ho aj nepoznali, opýtali sa ho na krstné meno, lebo tak sa mal volať aj ich vyvolený.

VYMETANIE NEŠŤASTIA Z OBYDLÍ

Ženy oblečené za Lucky boli v tento deň veľmi obľúbené a očakávané nielen na priadkach, ale aj v ostatných domácnostiach.

Lucky chodili vo dvojiciach alebo vo väčších skupinách. Obliekali sa celé do bieleho, či už mali na sebe časti kroja, dlhú košeľu, alebo sa omotali plachtou. Šatku na hlave si stiahli čo najviac čela, aby ich nebolo poznať a tvár si zamúčili. Jedna mala v ruke husacie krídlo, ktorým vymetala chyžu nielen od pavučín, ale aj od biedy a psoty. Druhá niesla štetku a vedro s vápnom, aby symbolicky zaodela príbytok do čistého.

Štvorica Luciek z Hontu prichádzala do domov nesúc zvonec, vreteno, cesnak a knihu. Na vreteno im musela gazdiná namotať kúsok napradenej nite zo svojho a Lucie spravili domácim cesnakový krížik na čelo. Tá, čo niesla knihu pokľakla, a na zvonenie zvonca sa k nej všetci pridali.

FINANČNÉ BOHATSTVO

V deň Lucie až do 25.12. je dobré dať si pod pätu do každej topánky mincu. Prinesie to finančný blahobyt.

LIATE OLOVA

Najčastejší zvyk, ktorý sa robil na Luciu. Ide o veštenie z olova, ktoré liali slobodné dievčatá cez staré kľúče. Olovo sa roztavilo nad sviečkou a vlialo sa cez oko kľúča do nádoby s vodou. Potom dievčatá hádali podľa tvaru, ktorý vznikol, akú prácu bude mať ich nastávajúci.

SILNÁ MOC BYLINIEK

Zmiešajte dokopy rôzne druhy byliniek, uložte ich do vrecúška a dajte pod vankúš. A bude sa vám snívať o budúcom ženíchovi. Vyskúšať to môžu aj muži a dozvedia sa meno svojej nastávajúcej. Rituál má najvyššiu silu v noci.

ZVYKY VO SVETE

 

ŠVÉDSKO

 

 

 

 

Rodinná forma oslavy Lucie. Najstaršia dcéra oblečená do bieleho s vencom so štyrmi sviečkami na hlave prináša rodičom raňajky – kávu a zázvorové koláčiky. Ostatné deti ju nasledujú oblečené v bielom. Dievčatá prichádzajú so sviečkou.

BAVORSKO

 

 

 

 

 

 

 

V deň Lucie si tu ľudia  zhotovujú z papiera malé napodobeniny budov, do ktorých vkladajú drobné svetielka, ktoré potom za tmy púšťajú dole vodou.

ZÁPADNÍ SLOVANIA

V rámci osláv letného slnovratu, kedy naši predkovia posielali po vode vence či zvláštne košíky, orechové škrupiny a pod. ku ktorým boli pripevnené sviečky. Tieto lodičky boli symbolickým odkazom pre mŕtvych príbuzných a posvätných predkov, pretože v deň slnovratov ako aj iných výročných sviatkov je brána medzi svetom živých a mŕtvych otvorená.

MAĎARSKO, SRBSKO CHORVÁTSKO

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

V tento deň uchovávali podobné zvyky ako u nás

Zdroje:
https://www.rodinka.sk/vazne-veci/tradicie/na-luciu-13-december/
https://www.bystricoviny.sk/titulka/tradicne-zvyky-sviatok-svatej-lucie/
http://www.zivotopisysvatych.sk/lucia-panna-a-mucenica/
http://www.dazbogovivnuci.estranky.sk/clanky/tradicie-a-zvyky—pozostatky-starej-viery/lucia.html


 

… VARÍME A PEČIEME NA SVIATKY …

Varíme na sviatky
– VIANOCE –  /24.12./

Zvoní, zvoní zvonček malý.
Vianoce sú pred dverami
rozvoniava celý dom
vianočný je plný stôl.
A keď sa sviečočka slávnostne zapáli
nie v jedných očičkách iskrička zažiari.
Iskrička radosti po líčku sa zgúľa
mamičkine rúčky nežne ma pritúlia.

VIANOCE čas pokoja a pohody. Čas zázrakov, rozprávok veľkých očakávaní a splnených prianí. I čas narodenia Ježiša Krista. Vianoce sú veľkým historickým odkazom pre všetkých, v každej dobe. A to isto nielen pre hojnosť jedál, sladkostí a darčekov.

 

VIANOCE V GASTRONÓMII A SLOVENSKÉ ZVYKY

Vianoce a celé predvianočné obdobie bolo voľakedy obdobím rôznych zvykov, ktoré dnes už našim deťom pripadajú ako rozprávky. Kresťanské vianočné sviatky sa vlastne začali koncom novembra, po Kataríne a na Ondreja, keď bol vyhlásený adventný pôst. Deň pred štedrým večerom sa zo sýpky priniesla múka zo žita, aby bola teplá a cesto dobre kyslo na chlieb a koláče. V ten večer sa musela navariť aj huspenina. Na druhý deň, len čo začalo svitať vstal gazda aj gazdiná, lebo roboty a povinností bolo až-až. Gazda išiel vinšovať šťastie po celý rok.

„Vinšujem vám, vinšujem, Adama a Evy, aby vám dal Pán Boh zdraví, šťasťí, požehnáňí, a šecko, čo si od Pána Boha žadáťe.“ Gazdiná nesmela z domu odísť. Musela napiecť čerstvého chleba, koláčov a pripraviť večeru. Cez deň sa držal pôst, ale vinšovníkom zato mohla naliať kalíštek páleného. Keď sa gazda vrátil domov, vystrojil stromček, borovicu alebo jedličku, do slávnostného rúcha. Ozdoby boli skromné: sviečky, slamené hviezdičky, pozlátené orechy, klásky z jačmeňa, oplátky a jabĺčka. Potom stromček zavesil na hradu do rohu izby. Zasnežená dedinky bola tichá, ako by v pokoji oddychovala. Ale srdce hriala láska a radosť. Deti boli vzrušené a netrpezlivé, kedy už príde dlho očakávaný Ježiško. V dome sa nesmelo svietiť, kým nevyšla prvá hviezda. Keď sa tak stalo, gazda vonku zapálil sviečku a držiac ju v pravej ruke, vošiel dnu a zavinšoval : „Vinšujem vám, vinšujem, Krista Pána naroďeňí, aby vám Pán Boh šťasťí, zdraví, požehnáňí, po smrti královstvo ňebeské obsáhnuťí.“ Po vinšovačke gazdiná položila na lopatku sušenú kytičku a na to uhlie. S tým pokadila celý dom, dvor a stajňu, aby ich obišla choroba a nešťatie. Potom trojkráľovou svätenou vodou posvätila dom a celé gazdovstvo: „Pomáhajťe nám Boh Otec, Boh Syn a Boh Duch.“

Čaro Štedrého večera zdôraznilo aj to, že sa zišla celá rodina, na čele so starými rodičmi. Po obradoch všetci zasadli k slávnostne prestretému stolu a spoločne sa pomodlili za živých a mŕtvych. Po modlitbe otec rozkrojil jablko na toľko častí, koľko ľudí bolo okolo stola. Každý musel zjesť svoj diel, aby bol zdravý. Ochutnali sa aj orechy a oplátky s medom, aby všetci držali v dobrom i zlom a aby mali pokojný a sladký život. Štedrovečerná večera bola skromná a jednoduchá, bez akéhokoľvek vyprážania. Bola to paradajková, vínová alebo rybacia polievka. Rybu mávali len bohatší dedinčania. Po polievke nasledovali perky s lekvárom a pupáky s mliekom, posypané makom. Vianočné otrusenky, kosti z ryby, šupky jabĺk a orechov sa po večeri pozbierali a odložili. Keď bola veľká hrmavica, vtedy ich gazdinky alebo dievky zapálili, aby odohnali od domu všetko zlé. Deti sotva vedeli vyčkať darčeky. Neboli také hojné ako dnes. Pre dievčatká matky zošli bábiky z handier a chlapcom vykresali zručnejší otcovia vozíky a koníky. Deti sa tešili aj sušeným plánkam a slivkám. Osvetlené domčeky na južnom Slovensku mali v ten večer osobitý ráz. Ticho večera len občas prerušoval štekot psov. V intímnej rodinnej nálade pod oknami zazneli piesne koledníkov:

„Čas radosťi, veselosťi svetu nastal nyní. Poroďila Spasiťela Panna bez všej viny, v jasľách v Betleheme, na slame na zime, leží malé ďíťa nahé, Pán zeme.“Na polnočnú svätú omšu išli všetci spolu. Výnimkou boli len malé deti a chorí. Na prvý a druhý vianočný deň chodievali ľudia vinšovať. Na Štefana chodili po dedine aj pastieri – betlehemci v nevšednom oblečení. Na hlave mali baranicu, v rukách plieškami ukutú palicu, ktorou búchali o zem. Ozývali sa aj zvončeky, takto dávali najavo, že idú. Cengot a búchanie zneli ako pieseň pokoja a mieru. V domoch vyrozprávali narodenie Ježiška a jednotlivé a spoločne zarecitovali aj riekanky. Zimné radovánky sa skončili Silvestrom a vítaním Nového roka. V tomto období prebiehali zakáľačky, sviatok celej rodiny. Začali sa plánovať aj svadby a spoločné tance a očakávať veselé fašiangy. Zimné zvyky a tradície našich predkov sa líšili samozrejme, podľa krajov a charakterizovali vtedajšiu dobu.

VIANOČNÉ ZVYKY DNES

PÚŠŤANIE LODIČIEK

Púšťanie lodičiek patrí k obľúbeným zvykom a údajne veštia, koho čaká dlhý a spokojný život a kto sa presťahuje alebo vzdiali od domova.

Ako na to?

Lodičku vyrobíte z polovice vlašských orechov a pomocou vosku dovnútra pripevníte vianočnú sviečku. Každý člen rodiny má jednu lodičku. Sviečky zapáľte a lodičky spustite na hladinu vody. Dobre vám poslúži napríklad lavór alebo väčší hrniec.

Aká je veštba?

Ten, ktorému sa lodička udrží najdlhšie nad vodou, bude mať dlhý a šťastný život. Ten, ktorému lodička odpláva ku kraju nádoby zostane doma a nečaká ho žiadna dlhá alebo náročná cesta. Ten, ktorému sa lodička udrží skôr v strede umyvadla, môže očakávať odlúčenie od svojich blízkych i na dlhšiu dobu.

LIATIE OLOVA

Vianočné liatie olova bolo jednou z najrozšírenejších vianočných tradícií. Pokúste sa vyčítať z tajomných tvarov stuhnutého olova veštbu, ktorá vám povie, čo vás čaká a čo prinesie nasledujúci rok.

Ako na to?

Olovo roztavte na sporáku najlepšie v liatinovej nádobe. Môžete použiť rybárske olovká, alebo si zakúpte sadu na liatie olova, ktorú je už bežne dostať. Akonáhle je olovo tekuté, vlejte ho do nádoby so studenou vodou. Potom nechajte olovo chladnúť vo vode asi päť minút. Nakoniec ho z vody vyberte a podľa tvaru môžete všetci zúčastnení tipovať, čo olovo zobrazuje a čo vám veští do budúcnosti.

Aká je veštba?

Základných tvarov a výkladov je vraj viac ako 20, ale pri troche fantázie iste uvidíte vo vzniknutých tvaroch rôzne obrazce, ktoré vám niečo pripomínajú. Liatie olova je veľmi zábavná vianočná tradícia, ktorú milujú najmä deti, pretože zaváňa nebezpečenstvom s nádychom tajomstva.

ROZKROJENIE JABLKA

Krájanie jablka na Vianoce dodržiavali už naši predkovia a veštili z rozkrojeného jadrovníka, či budú nasledujúci rok zdraví alebo chorí.

Ako na to?

Po štedrovečernej večeri rozkrojte jablko naprieč na dve polovice.

Aká je veštba?

Ak v jablku objavíte jadrovník v tvare hviezdičky, potom sa môžete tešiť na zdravie a šťastie. Ak nájdete jadrovník v tvare krížika, ohlasuje to príchod choroby alebo smrti. Ak je jablko červavé, čaká vás podľa tradície choroba.

ČAKANIE NA ZLATÉ PRASIATKO

Tradícia vychádza zo štedrovečerného prísneho pôstu a je určená predovšetkým deťom, aby toľko nemaškrtili. Zlaté prasiatko sa ukáže každému, kto nejedol až do štedrovečernej večere. Väčšinou sa hľadá odlesk na stene.

Ako na to?

Nejedzte!

Aká je veštba?

Táto tradícia sľubuje, že ak sa až do večera vydržíte postiť a nebudete ujedať čokoládu zo stromčeka, sladkosti z vianočného stola a ďalšie dobroty, uvidíte večer za odmenu zlaté prasiatko. Stačí, keď potom budete hľadať po stenách odlesky od svietiaceho stromčeka alebo sviečok a nejaké to „zlaté prasiatko“ sa vám iste zjaví.

HÁDZANIE ČRIEVICE

Táto tradícia vznikla pravdepodobne z predpokladu, že každá slobodná dievčina sa nemôže dočkať toho, až sa vydá a preto na Štedrý deň vyzvedá, či sa jej to nasledujúci rok podarí.

Ako na to?

Dievča sa postaví chrbtom ku dverám a cez rameno hodí smerom dozadu črievičku.

Aká je veštba?

Ak topánka dopadne tak, že ukazuje špičkou ku dverám, dievča sa vydá a odíde z domova. V opačnom prípade zostane doma. Ak máte doma aj malé dievčatká, môžete s nimi túto vianočnú tradíciu skúsiť tiež. Je to zábavný vianočný zvyk.

ŠUPINA POD TANIEROM

Rybie šupiny by podľa tradície mali prinášať peniaze. Ak teda šupiny nájdete pod svojím tanierom pri štedrovečernej večeri, čaká vás hojný rok.

Ako na to?

Nezabudnite pod taniere na štedrovečernej večeri položiť šupiny z kapra.

Aká je veštba?

Kto pri večeri šupiny pod svojím tanierom nájde, čaká ho po celý rok dostatok peňazí. Predtým to bývalo ešte spojené s hojnosťou úrody a žatvy. Kapriu šupinku si potom dajte do peňaženky medzi mince a nechajte ju tam až do budúcich Vianoc. Šupina vraj bude svojim kúzlom držať peniaze v peňaženke, aby sa tak ľahko nerozkotúľal

HISTÓRIA VIANOC

Vianoce sú kresťanským sviatkom vtelenia a narodenia Ježiša Krista. V rímskej cirkvi je hlavným sviatkom Sviatok Narodenia Pána alebo Prvý sviatok vianočný, ktorý sa podľa gregoriánskeho kalendára slávi 25. decembra. Od reformácie sa Vianoce začínajú sláviť už deň vopred, na Štedrý večer (24. decembra). Oslava narodenia Ježiša Krista sa takto rozkladá do o niečo dlhšieho času. Kým protestanti sústreďujú svoju oslavu na podvečerné bohoslužby počas Štedrého dňa a na ranné bohoslužby na 25. decembra, tak rímski katolíci sústreďujú svoju oslavu najmä k času, keď odbije polnoc medzi 24. a 25. decembrom. Omša sa takto slávi priamo o polnoci a preto sa nazýva polnočná omša. V mnohých krajinách sú 24. a 25. december dňami pracovného pokoja. Niekde sa podobne slávi aj Druhý sviatok vianočný (v cirkevnom kalendári sviatok sv. Štefana, v anglosaských krajinách tzv. Boxing Day) – ktorý pripadá na 26. decembra. Niektoré pravoslávne cirkvi slávia Vianoce podľa juliánskeho kalendára 7. januára. Oba tieto dátumy sú tradičné a ani jeden z nich nepredstavuje skutočný historický dátum narodenia Ježiša Krista. 25. december je ako cirkevný sviatok po prvýkrát doložený vo Filokalovom kalendári z roku 354, ktorý čerpal z rímskych prameňov („Depositio Martyrum“) z roku 336. Pôvod tohto dátumu je sporný. Často sa poukazuje na možnú súvislosť s rímskym sviatkom slnečného božstva, tzv. Dies Natalis Solis Invicti – Sviatok zrodenia nepremožiteľného slnka – ktorý sa tiež slávil 25. decembra a prekrýval sa s tradičným dátumom zimného slnovratu. Aj niektorí raní kresťanskí autori spájali narodenie Krista so sviatkom znovuzrodenia slnka. Vianoce patria spolu s Veľkou nocou a Turícami medzi hlavné kresťanské sviatky. Vianočné obdobie je jedným z období liturgického roka. Trvá od prvých vešpier Sviatku Narodenia Pána až do nedele po Sviatku Zjavenia Pána (ľudovo Traja králi). Kresťania aj nekresťania slávia Vianoce vzájomným obdarovávaním sa. Tento zvyk je v protestantskom prostredí doložený od 16. storočia. V katolíckych rodinách sa darčeky naopak rozdávali na sviatok sv. Mikuláša. Medzi ďalšie vianočné zvyky a symboly patrí ľudová dramatizácia vianočného príbehu (od 11. storočia), stavanie jasličiek (od 13. storočia, sv. František z Assisi), adventný veniec (1839), vyzdobený vianočný stromček (od 19. storočia). Mnohé krajiny majú ďalšie špecifické vianočné zvyky.

 Etymológia slova

 Slovo Vianoce (podobne ako čes. Vánoce) pravdepodobne vzniklo z nemeckého Weihnachten, a to doslovným preložením druhej polovice slova a prevzatím a prispôsobením prvej polovice. V nemčine je toto slovo v podobe wîhe naht prvýkrát doložené až roku 1170. Prvá časť slova (weih-) je odvodená od výrazu weich (svätý), gót. weihs, st. h. n. wîh, str. h. n. wîch.

LEGENDA

Malý Ježiško sa narodil v meste Betlehém, kde sa Mária a Jozef vydali z Nazaretu.  Práve v čase, keď rímsky cisár vyhlásil sčítanie ľudu a ich majetku kvôli vyberaniu daní . Aby to všetko prebehlo v poriadku, každý človek v meste sa mal nahlásiť.  V ten večer, keď Mária s Jozefom došli do Betlehému nebolo jedného voľného miesta na prespanie v meste. A preto sa uchýlili na salaši neďaleko mestských brán. Prespali v slamníku, kde Mária porodila Ježiška. Keďže nemali kolísku, uložila ho do jasličiek, ktoré slúžili na kŕmenie dobytka. Aby Ježiškovi nebola zima, tak naň dýchali zvieratká, ktoré tam prebývali.

Prví, ktorí sa dozvedeli o narodení Ježiška boli pastieri, ktorým sa zjavil anjel a zvestoval im, že sa  narodil spasiteľ. Vybrali sa mu pokloniť.  Z východu sa k nemu vydali z darmi traja mudrci. Boli to Traja králi ktorý mu niesli myrhu, kadidlo a zlato.

O narodení kráľa sa dozvedel i vtedajší kráľ  Herodes veľký. Zo strachu o svoj trón nechal zavraždiť všetkych chlapcov –  novorodeniatka v Betlehéme. Márii, Jozefovi a Ježiškovi sa podarilo utiecť do Egypta.  Do Betlehéma sa vrátili po Herodesovej smrti.

VIANOČNÉ SYMBOLY

STROMČEK

Vianoce bez vianočného stromčeka by vari ani neboli Vianocami. Legenda hovorí, že na nápad ozdobiť vianočný stromček prišiel v roku 573 írsky mních Kolumbán, ktorý chcel prilákať ľudí na svoje kázne. Keďže si všimol, že ľudia majú v úcte jedľu, ozdobil ju horiacimi fakľami v tvare kríža. A vtedy sa zrodila tradícia … Prvýkrát sa ozdobené vianočné stromčeky objavili asi len pred 400 rokmi v Nemecku, kde pre nemeckých mešťanov a bohatú vrstvu predstavovali blahobyt. Chudobní ľudia ich nahradili vetvičkami, ktoré po domoch rozdávali vinšovníci. Ak sa dnes pozeráš na vianočný stromček u vás doma, nájdeš v ňom množstvo pestrofarebných žiaroviek, sladkostí, salóniek, krásnych sklenených ozdôb s hviezdičkami či guľami, mašľami či reťazami. Ale nebolo to tak vždy …

Prvé vianočné stromčeky si ľudia zdobili tým, čo si vypestovali doma v záhrade, najčastejšie čerstvými či sušenými jabĺčkami, hruškami, alebo orechami. Neskôr sa začali používať aj perníky, papierové ozdoby, rôzne figúrky zo slamy či rôznych tráv či kukuričného šúpolia. Samozrejme, vyrobiť takéto ozdôbky nebolo jednoduché, chystali sa už mesiac pred sviatkami. Vianoce mali svoje čaro, pretože rodina bola po večeroch spolu, alebo sa ľudia stretávali pri driapaní peria a deti pritom vystrihovali ozdoby na stromček. Najnovším trendom zdobenia vianočných stromčekov je ich výzdoba v jednej farbe, napríklad v žltej, červenej či modrej. Dôležité je, že sa pri vianočnom stromčeku zíde celá rodina.

OPLÁTKY

Oplátky symbolizujú, že kresťania pristupujú k svätému prijímaniu. Keďže Vianoce sú kresťanským sviatkom, telo Ježiška prestavuje práve oplátka, ktorá sa je na Štedrý deň s medom a cesnakom. Dievčatám robili rodičia krížiky na čelo, aby boli krásne a deťom, aby poslúchali. Takže už teraz vieš, prečo vám mamička hovorí, aby ste boli dobré ako med. Cesnak bol považovaný za všeliek proti chorobám, hoci ti nemusí veľmi chutiť pre svoju prirodzenú arómu. Dokonca ho ľudia používali ako ochranu proti upírom či zlým duchom. Dnes sa už oplátky pečú len v niektorých rodinách, kde krásne rozvoniavajú, ale dostať ich kúpiť bežne v obchode. V 19. storočí však mali výsadu piecť vianočné oplátky len učitelia či organisti. Dva či tri dni pred Vianocami ich školopovinné deti roznášali do rodín. Oplátky sa formovali horúcimi kliešťami a začali sa piecť hneď po Lucii. Odovzdávanie oplátok sprevádzali vinšom. Napríklad takýmto – Vinšujem vám šťastný Štedrý večer, aby vám dal Pán Boh zdravia, šťastia, hojného Božského požehnania a po smrti kráľovstvo nebeské dosiahnuť.

CELODENNÝ PÔST

Ľudia dodržiavali celý Štedrý deň pôst až po Štedrú večeru, ktorá začínala, keď sa zotmelo. Cez deň sa jedlo málo, iba bezmäsité jedlá. Pôst sa dodržiaval až do chvíle, keď sa na nebi ukázala prvá hviezda, niekde až do polnoci. Kto tak urobil, mal veľkú nádej, že uvidí zlaté prasa. Kým deti chystali vianočný stromček – vyrábali ozdoby na stromček, či neskôr balili do salónkových bielych i farebných papierikov kockový cukor,, rodičia piekli, varili a chystali rôzne dobroty. Cukrovinky, perníčky, medovníčky mali už napečené tri dni dopredu. Pred Štedrou večerou sa všetci okúpali, obliekli si svoje najlepšie šaty a sadli k stolu, ktorý bol poviazaný železnou reťazou na znak toho, aby rodina dodržala spolu a bola pevná ako reťaz v každom životnom okamihu. Počas štedrého dňa mohol prísť do domu ako prvý len chlap, nikdy nie žena Verilo sa, že chlap nosí do domu dobré správy. 

ŠTEDRÁ VEČERA

Prenes sa o pár storočí dozadu a predstav si, že je Štedrý deň, práve na nebi vyšla prvá hviezda.. Všetci sedíte za sviatočne prestretým stolom, mama zaklope zvonku na dvere, v ruke drží košík ovocia s medom, cesnak, jabĺčka, orechy, hrozno či oplátky. Pristúpi k stolu, položí naň košík s ovocím a nasledujú modlitby a požehnanie na čelo znakom kríža s cesnakom namočeným do medu. Potom sa hádžu orechy na všetky štyri svetové strany ako symbol, aby do domu prichádzali len samé dobré správy. Dobrá hospodárka nesmela zabudnúť ani na zvieratká, ktoré sa doma chovali, či to boli zajace, prasiatká, psík, všetci dostali zo všetkého jedla niečo.

Večera začína oplátkou s medom, orieškom a strúčikom cesnaku. Nasledujú modlitby a požehnanie na čelom znakom kríža s cesnakom namočeným do medu. Potom sa položí na slávnostne prestretý stôl vianočná polievka (rybacia, šošovicová, hubová alebo kapustová), po polievke sa je kapor či iná ryba. Dôležitá je úprava stola, pod každý tanier gazdiná položí kapriu šupinku a mincu, aby sa v dome držali peniaze.

Na Štedrý deň sa malo jesť mäso beznohé (ryba), na Kristovo narodenie dvojnohé (hydina) a na deň svätého Štefana štvornohé (napríklad mäso z prasiatka). Po Štedrej večeri nasledovala ďakovná modlitba a spievali sa kresťanské vianočné piesne. V ten večer nechýbali vinšovačky a stretnutia s blízkou rodinou. Samozrejme, výber jedál sa menil podľa regiónov a vierovyznania, základ štedrej večere bol však zvyčajne rovnaký – med, oplátky, cesnak, huby, kyslá kapusta či ryby.

BETLEHÉM

Tradíciu betlehemov alebo jasličiek zaviedol svätý František z Assisi, Svätý František z Assisi (* 1182, Assisi, Taliansko – † 3. október 1226)  zakladateľ rehole františkánov. Na Vianoce v roku 1223 pripravil v jaskyni v talianskom Greccio jasle, do ktorých uložil živé dieťa. Vedľa stála Mária a Jozef, priviedli aj osla a vola. V prítomnosti svojich priateľov a vidiečanov slúžili svätú omšu v lesnej jaskyni, namiesto oltára v nej František postavil  jednoduché jasličky vystlané slamou, vedľa ktorých boli zvieratá. Napodobnením situácie opísanej v Biblii chcel František upozorniť spolubratov aj miestnych ľudí na maximálnu chudobu, v ktorej sa Boh rozhodol prísť na svet. Tajomná atmosféra  okamihu na prítomných natoľko zapôsobila, že aj po  jeho smrti  slávnosť pri Betleheme napodobňovali. Obyvatelia Greccia sami pripravovali živé aj umelé betlehemy a podľa Františkovho príkladu si rozdávali darčeky, aby napodobnili lásku Boha, ktorý sa nám sám dal ako dar. O tohto momentu sa tradícia betlehemov v Taliansku silno zakorenila. K historicky a umelecky najcennejším nepochybne patrí betlehem v Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme. Tento betlehem bol zhotovený koncom 13. storočia na želanie pápeža Mikuláša IV., prvého františkána na Petrovom stolci, ktorý podobne ako sv. František z Assisi si veľmi uctieval kult Narodenia Pána. Preto dal postaviť samostatnú kaplnku venovanú jasličkám a obnovil modlitbu k relikviám svätej kolísky. V 15. storočí sa jasličky so živými hercami alebo so sochami Ježiša, Márie, Jozefa začali objavovať  na námestiach stredovekých miest pri predvádzaní vianočných mystérií. V 16. storočí rozširovali betlehemskú tradíciu po Európe okrem  františkánov už aj jezuiti. Výjavy narodenia Krista  alebo klaňania Troch kráľov sa preniesli z reliéfov gotických oltárov do priestoru. Postupne dosiahli drevené figúrky chrámových Betlehemov  veľkosť človeka. Jedným z najznámejších novodobých betlehemov na území Ríma je ten, ktorý každoročne obdivujú tisícky veriacich a pútnikov na Námestí svätého Petra. Tento Betlehem v blízkosti obelisku na námestí sv. Petra, obklopený Berniniho kolonádou, na pozadí s Vatikánskou bazilikou. Svojím architektonickým spracovaním ako celok pripomína palestínsku krajinu a miesta typické pre Svätú zem. Stredobodom scény je figurálne zobrazenie svätej rodiny: Dieťaťa Ježiša, Panny Márie a Svätého Jozefa. Okolo nich stoja ďalšie postavy, predstavujúci jednoduchý ľud, ktorý sa s vierou a nádejou prišiel pokloniť Mesiášovi a prináša mu dary. Na realizácii celkovej podoby betlehema sa každoročne podieľa veľké množstvo majstrov remeselníkov. Jeho tradíciu, spojenú s umiestnením vianočného stromu na námestí svätého Petra, zaviedol v roku 1982 Ján Pavol II. Zvyk stavať Betlehemy sa neskôr rozšíril do všetkých krajín. Najhonosnejšie betlehemy sa stavali vo františkánskych a kapucínskych kostoloch a na ich výzdobe sa podieľali poprední umelci a vladári. Na území dnešného Slovenska sa jasličky začali stavať od 13. storočia. Neskôr ich vystriedali gotické krídlové oltáre. Známe sú drevené reliéfy narodenia Krista z okruhu Majstra Pavla v kostole svätého Jakuba v Levoči, z Hlohovca alebo z kostola svätého Egídia v Bardejove, ktoré pochádzajú z prelomu 15. a 16. storočia. V období baroka sa v kostoloch stavali honosné betlehemy v životnej veľkosti. S postupným rastom počtu figúrok sa však ich rozmery zmenšovali. K svätej rodine pribúdali anjeli, traja králi, pastieri a ďalšie postavy aj zvieratá. Koncom 18. storočia vydal Jozef II. nariadenie, ktorým zakázal stavať v kostoloch betlehemypre prílišnú honosnosť a nákladnosť. Tento úradný zásah znamenal paradoxne masový rozkvet betlehemov, pretože ľudia ich v zjednodušenej podobe začali stavať doma. Keďže autormi domácich betlehemov boli neškolení rezbári, hovoríme o ľudových betlehemoch. Na Slovensku prevládali drevené vyrezávané betlehemy. K najkrajším patria stredoslovenské, pretože rezbárski majstri bývali najmä v okolí banských miest. Vyznačovali sa veľkým množstvom vyrezávaných maľovaných postáv a bohatými dekoráciami. Na Piargu (dnešné Štiavnické Bane) bola v 19. storočí odborná rezbárska škola, kde sa žiaci učili vyrezávať aj betlehemy. Na severnom a východnom Slovensku prevládali jednoduchšie betlehemy. Často boli prenosné a slúžili pri typických vianočných obchôdzkových hrách. Nový rozkvet zaznamenali betlehemy po roku 1989. Ide o originálne diela, ktoré už nemožno zaradiť medzi ľudové betlehemy. Súčasnú líniu reprezentuje najmä monumentálne dielo Jozefa Pekaru, ktorého pohyblivý Slovenský betlehem je trvalo vystavený v Rajeckej Lesnej pri Žiline.  Neskôr ich vystriedali gotické krídlové oltáre. Známe sú drevené reliéfy narodenia Krista z okruhu Majstra Pavla v kostole svätého Jakuba v Levoči, z Hlohovca alebo z kostola svätého Egídia v Bardejove, ktoré pochádzajú z prelomu 15. a 16. storočia. V období baroka sa v kostoloch stavali honosné betlehemy v životnej veľkosti. S postupným rastom počtu figúrok sa však ich rozmery zmenšovali. K svätej rodine pribúdali anjeli, traja králi, pastieri a ďalšie postavy aj zvieratá. Koncom 18. storočia vydal Jozef II. nariadenie, ktorým zakázal stavať v kostoloch betlehemy. Tento úradný zásah znamenal paradoxne masový rozkvet betlehemov, pretože ľudia ich v zjednodušenej podobe začali stavať doma. Keďže autormi domácich betlehemov boli neškolení rezbári, hovoríme o ľudových betlehemoch.  Na Slovensku prevládali drevené vyrezávané betlehemy. K najkrajším patria stredoslovenské, pretože rezbárski majstri bývali najmä v okolí banských miest. Vyznačovali sa veľkým množstvom vyrezávaných maľovaných postáv a bohatými dekoráciami. Na Piargu (dnešné Štiavnické Bane) bola v 19. storočí odborná rezbárska škola, kde sa žiaci učili vyrezávať aj betlehemy. Na severnom a východnom Slovensku prevládali jednoduchšie betlehemy. Často boli prenosné a slúžili pri typických vianočných obchôdzkových hrách.  Nový rozkvet zaznamenali betlehemy po roku 1989. Ide o originálne diela, ktoré už nemožno zaradiť medzi ľudové betlehemy. Súčasnú líniu reprezentuje najmä monumentálne dielo Jozefa Pekaru, ktorého pohyblivý Slovenský betlehem je trvalo vystavený v Rajeckej Lesnej pri Žiline.

BETLEHÉMSKE SVETLO

Podľa legendy sa traduje že na výzvu pápeža Urbana II. sa na križiacku výpravu do Jeruzalema vydala ešte jedna skupina mladých rytierov z Florencie. Títo mladí rytieri sa zaviazali, že domov donesú plamienok svetla z Betlehema ako symbol nádeje pre obyvateľov Florencie. Tesne pred Vianocami v roku 1099, čiže po troch rokov bojov a útrap sa rytieri vrátili domov. Plameň, ktorí preniesli z Betlehema, umiestnili v miestnej katedrále, odkiaľ si ho veriaci odpaľovali do svojich domovov.

SÚČASNOSŤ

Betlehemské svetlo slovenskí skauti preberajú 16. decembra v Katedrále sv. Štefana vo Viedni. V ten istý deň sa koná vo Františkánskom kostole v Bratislave ekumenická bohoslužba a symbolicky skauti ho odovzdávajú do rúk Slovákom. Od 17. decembra ho skauti roznášajú po celom Slovensku. (do domovov, kostolov, nemocníc, domovov soc. a opatrovateľskej starostlivosti, …). Skauti už po ho vynášajú  každoročne na najvyššie položené obývané miesto na Slovensku – na Lomnický štít. Betlehemské svetlo slovenskí skauti odovzdávajú poľským skautom v Lysej Poľane, aby ďalej putovalo až do Ruska.

VIANOČNÁ HVIEZDA

Pôvodní indiánski obyvatelia Mexika darovali svetu nielen voňavú vanilku a sladký čokoládový boom, vďačíme im aj za jednu z najkrajších vianočných dekorácií – rozkvitnutú „vianočnú hviezdu“ – známu aj ako vianočná ruža.

VIANOČNÁ GUĽA

Výrobu najobľúbenejšej ozdoby vianočného stromčeka, fúkanej gule z jemného skla, si dal patentovať v roku 1889 Francúz Pierre Dupont. Najskôr vyrábal jednofarebné sklenené gule, neskôr sa jej výroba rozšířila.

IMELO

O imele existuje tiež veľa legiend. Podľa jednej bolo imelo kedysi stromom, z dreva ktorého bol zhotovený kríž, na ktorom zomrel Kristus. Strom vraj hanbou zoschol, aby sa premenil na rastlinu, ktorá zahŕňa dobrom všetkých, ktorí pod ňou prejdú. Imelo vraj nosí šťastie tomu, kto je ním obdarovaný, a nie tomu, kto si ho sám kúpi. Vianočné imelo rastie na listnatých stromoch, ktorého listy na jeseň opadávajú a jeho využitie ako dekoračnej vianočnej rastliny sa do Európy rozšírilo z Anglicka. Tento zvyk sa u nás dodržiava dodnes, a ľudia strieborné, zlaté či zelené kytičky imela pripevňujú na luster či dávajú do vázičiek na stôl.

ADVENTNÝ VENIEC

Advent je slovo, ktoré nám v sebe nesie posolstvo tichého nádejného očakávania príchodu malého Ježiška. Kruhovým tvarom pripomína ľudskú súdržnosť a vzájomnú lásku. Adventný veniec je teda symbolom adventného obdobia, ktoré začína štyri týždne pred Vianocami. Tradícia adventných vencov začala v Nemecku r. 1838. Vtedy priniesol Johann Wichern koleso od voza opusteným sirotám v domove. Pôvodne malo slúžiť ako svietnik pri spoločnom stole. Drevené koleso však deti ozdobili vetvičkami jedličky aj farebnými stuhami a Johann na ňom zapálil prvú sviečku. V tom čase sa na ňom denne zapaľovala nová sviečka, dnes sa na adventnom venci zapaľujú štyri sviečky, každý týždeň pred Vianocami jedna. Keď na adventnom venci dohoria všetky sviece, nastal čas Vianoc. 

TICHÁ NOC–PIESEŇ

Atmosféru a čaro Vianoc už takmer dve storočia umocňuje nielen v Európe, ale aj v iných častiach sveta známa pieseň Tichá noc, svätá noc, ktorá sa dnes spieva už vo viac ako 200 jazykoch.

VIANOČNÁ RUŽA

Legenda hovorí o dievčatku, ktoré bolo veľmi chudobné a nemohlo dať žiadny dar na oslavu Ježišovho narodenia a tak natrhalo kvitnúce rastliny popri ceste, v tom čase v Mexiku kvitla práve Euphorbia, a odnieslo ich pred oltár do kostola. Okrasné lupene v tvare hviezdy symbolizujú betlehemskú hviezdu a červená farba symbolizuje krv pri ukrižovaní Ježiša.

Krásne žiarivá červená „hviezda“ možno v čase Vianoc zdobí aj tvoju detskú izbu. Vianočná ruža pochádza zo Strednej Ameriky a v prírode kvitne po celý rok – a je známa aj pod menom Poinsettia. Tieto rastliny sú inak nazývané i „rastliny krátkych dní“, pretože kvitnú iba vtedy, ak nie sú vystavené svetlu viac ako 12 hodín V bytových podmienkach sa jej veľmi nedarí, ale ak ju odborne ošetruješ, rozkvitne. Vianočné ruže neznášajú vlhkosť, preto by si ju nemal často zalievať. Kvet vydrží aj niekoľko mesiacov – nezriedka až do veľkonočných sviatkov. V čase Aztékov bola symbolom nového života pre bojovníkov, ktorí padli. Krík vianočnej ruže pochádza z Mexika, kde ho indiáni volali „vetom s listami pevnými sťa koža.“ Rozširovali ho brazílski misionári, ktorí ho vysádzali pri kostoloch. 

DARČEKY

Už v starom Ríme si ľudia dávali v Novom roku darčeky.  Neskôr v čase slnečného slnovratu sa slávili Vianoce a tak obdarovávanie zostalo. Obdarovanie bolo symbolom priateľstva a kresťanskej lásky k blížnemu svojmu.  Od 16 st. existujú dôkazy o výmene darčekov medzi príbuznými a priateľmi. Najviac boli obdarované deti. O 200 rokov neskôr začali darčeky  nosiť Ježiško, Santa Claus či Vianočný muž. Darčeky sa rozbaľovali v okamihu, keď sa na nebi objavila prvá hviezda. Symbolizovala  Betlémsku hviezdu, ktorá svietila v čase narodenia Ježiška. Dnes sa väčšinou darčeky rozdávajú  na Štedrý deň, alebo druhý deň ráno. 24.12. si ich rozbaľujeme pod stromčekom. V Canade či USA nosí darčeky SantaClaus, ktorý roznáša zabalené darčeky počas Vianočnej noci dolu komínom. V týchto krajinách sa darčeky rozbaľujú na druhý deň.

PRVÝ SVIATOK VIANOČNÝ  =  NARODENIE JEŽIŠA KRISTA BOŽÍ HOD

25.12. je deň keď sa narodil Ježiš Kristus  a je oficiálnym dňom začiatku Vianoc. Okrem iného je to deň kedy sa nepracuje a rozjíma.   V minulosti sa v tento deň ani nezastielala posteľ či nezametala izba. Tento deň sa využíva na trávenie času v kruhu rodiny a  návštevy rodinných príslušníkov  a priateľov.  Navštevujú sa kostoly za účelom slávnostnej svätej omše a prehliadok betlehémov. Počas svätej omše sa čítajú evanjeliá, ktoré opisujú narodenie Ježiša Krista. Vo vinárskych oblastiach sa tradovalo, že pokiaľ počas tejto slávnostnej svätej omše farára ožiaria slnečné lúče,vinári budú mať hojnú tohtoročnú úrodu. V západnej Európe a Severnej Amerike sa v tento deň ráno rozbaľujú darčeky.

ZVYKY V MINULOSTI  NA PRVÝ SVIATOK VIANOČNÝ

POTOK

V prvý vianočný sviatok, skôr ako sa čokoľvek začalo v dome robiť, utekal niekto na potok po vodu. Mal to byť najstarší člen rodiny, ktorý predtým ako načrel vodu, hodil do potoka kúsok oblátky. Vodou potom pokropil ľudí aj miestnosť. Do vody hodili peniaz, niekde jabĺčko alebo chren a od najstaršieho po najmladšieho sa v nej rad – radom všetci umyli. Peniaz mal zaistiť každému blahobyt, jablko zdravie, chren silu a spoločné umývanie vzájomnú súdržnosť.

Na Kysuciach dbali, aby pri umývaní načierali vodu rukou smerom k sebe, aby všetko dobré išlo k ním a nie opačne. Na Myjave každý hodil do vody mincu a ak sa mu ukázalo číslo, mal mať šťastie na peniaze, ak opačná strana tak mal mať šťastie v chove dobytka. V Honte napojili touto vodou dobytok, v Turci ňou pokropili ovce, aby mali veľa jahniat. Jablko si medzi seba podelili, peniaz ostal vždy tomu, kto doniesol vodu. Prvý sviatok Vianočný sa jedávalo to čo na Štedrý večer.

VINŠOVANIE A BETLEHEMCI

Na Kysuciach chodil v tento deň vinšovať gazda s ovcou, ktorá mala jahňa. Trikrát ju previedol okolo stola, odriekajúc obvyklý vinš. S ovcou ako prvým vinšovníkom, symbolizujúcim zdravie, množenie a bohatstvo sa v starších obdobiach stretávame predovšetkým v podhorských oblastiach.

Veľkým zážitkom pre všetkých bol príchod betlehemcov anjela, baču, Kuba, Stacha a Fedora. Dotvárali atmosféru vianočných sviatkov. Predstavovali hry zo života pastierov ľudovými piesňami, vinšmi a žartmi. Anjel bol v bielom rúchu, na hlave mal zelený veniec a niesol betlehem. Bača, Stacho a Fedor oblečení ako boli pastieri v košeliach s vysokými čapicami s krížom a v rukách mali kyjaky. Kubo nazývaný aj ako starý pes bol oblečený tiež ako pastier ale v kožuchu obrátenom na ruby a s bradou.

Na Slovensku sa betlehemstvo začalo tradovať v 18. storočí a to najmä tam kde boli typické drevené vyrezávané betlehemy. Každý z betlehemov je originálnym umeleckým dielom. Na Slovensku máme niekoľko svetových unikátov v Čiernom Balogu, Terchovej a v Rajeckej Lesnej.

AKO SLÁVIA VIANOCE V INÝCH KRAJINÁCH

BELGICKO

Deti veriacich rodičov čakajú na Vianoce Svätého Mikuláša. V súčasnosti sa ale v mnohých rodinách objavuje v prvý sviatok vianočný i Santa Klaus. Popoludní sa tradične Belgičania chodia korčuľovať na zamrznuté kanály. Ak vôbec zamrznú. V čase Vianoc sa organizuje Vianočný pivný festival v Essene, na ktorom sa podávajú zimné druhy piva a Festival ľadových sôch v Bruggách.Na Štedrý deň ráno pečú špeciálny chlieb cougnou alebo cougnoulle, ktorý má tvar jahniatka.

BULHARSKO

Vianočné sviatky sa slávia až do Troch kráľov. Vianočné darčeky rozdáva Dedo Koledav noci zo Štedrého dňa na prvý sviatok vianočný. Darčeky sa ale rozdávajú aj na Troch kráľov. V žiadnej bulharskej rodine nechýba vianočný stromček.Tradičné vianočné menu na Štedrý večer sa skladá z piatich až siedmich bezmäsitých jedál. Ich základom je šošovica, fazuľa, ryža a kapusta. Zo sladkého kysnutého cesta sa pečú kruhovité koláče podobné našim štrúdľam. Je v nich tvaroh, syr a vajcia a volajú ich banica.

 CYPRUS

Vianočné sviatky sa na Cypre slávia od 24. decembra do Troch kráľov. V týchto dvanástich dňoch v roku prichádzajú akýsi zlí duchovia známi ako „kalikantzari“.Darčeky deťom na Cypre rozdáva až na Nový rok ráno Ai – Vasilis. Podľa legendy požehná koláč (Vasilopitu) s mincou uprostred a vypije pohár vína, ktorý gazdiná položila pod stromček.Keď ráno deti nájdu darčeky, každý z nich zje kus Vasilopitu – Ai – Vasilisovej torty. Kto vo svojom kúsku torty nájde mincu, bude mať po celý nový rok šťastie. Na štedrovečernom stole nesmie chýbať bravčové pečené mäso. Považujú ho za sväté a sviatočné jedlo.

 ČESKÁ REPUBLIKA

Vianočné sviatky sú sviatkami detí a rodiny. Štedrý deň je dňom splnených želaní. Tým, ktorí sa po celý deň pôstili sa zjaví zlaté prasiatko. Darčeky pod vianočný stromček nosí Ježíšek a rozbaľujú sa po štedrovečernej večeri.Tradičné štedrovečerné menu sa skladá z rybacej polievky, z vyprážaného kapra a zemiakového šalátu.

DÁNSKO

Vianočné obdobie nazývajú Dáni „Oslavou sviečok“. Zapaľujú ich všade: na adventnom venci, kde štyri sviece symbolizujú štyri obdobia ľudského života (detstvo, mladosť, dospelosť a starobu), na vianočných stromčekoch, na oknách, pri dverách i v kostoloch. V počte zapálených sviec sú Dáni na prvom mieste na obyvateľa na svete. Vianočné darčeky deťom v krajine rozprávkára Hansa Christiana Andersena nosí záhadný „vianočný posol“. Zaklope na dvere a každému dá špeciálny darček: kyticu slamienok, otep sena, obrovskú štatuľu alebo balík zabalený aspoň v dvadsiatich vrstvách vianočného papiera. Prekvapenie je skryté a každý sa zapotí, kým si ho nájde. Darčeky Dáni nakupujú s veľkým predstihom a robia z nich veľké tajnosti. Čím väčšie je prekvapenie, tým šťastnejšia budúcnosť obdarovaného čaká.Na štedrovečernom stole Dánov dominuje husacina, kačacina, bravčové pečené s červenou kapustou, teplá šunka, okorenená treska s reďkovkou a horúca ryža poliata studeným mliekom, pivný a pšeničný chlieb a ako dezert sladký ryžový nákyp so zapečenou mandľou. Kto ju nájde, dostane špeciálny darček – tzv. „Julemand“

ESTÓNSKO

Pre Estóncov sú Vianoce zmesou tradičných, moderných, sekulárnych ale i náboženských tradícií. Sú oslavou narodenia Ježiška, ale oslavou zimného slnovratu, ktorý začína adventom. K zaujímavým tradíciám patrí napríklad vytváranie vianočnej koruny, ktorá pripomína kostolné lustre. Každý rok na Štedrý deň estónsky prezident vyhlási tzv. Vianočný mier a vyzve obyvateľov, aby hodovali. Vianočný mier sa vyhlasuje v Estónsku už 350 rokov ešte na základe -nariadenia niekdajšej spoločnej švédskej kráľovnej Kristíny.Na vianočnom stole Estóncov nesmie chýbať pečená hus alebo morka s jablkami. Ako dezert sa podávajú vianočné koláčiky posypané kakaom a škoricou – Pipparkogid.

FÍNSKO

Fíni majú tú česť byť hostiteľskou krajinou fínskeho Santa Klausa – ktorého doma volajú veľký Ukko. Pochádza z Laponska, kde žije na úpätí hory Korvatunturi so svojou ženou a množstvom škriatkov, ktorý mu pomáhajú s balením darčekov pre deti. V tejto krajine mocných čarodejníc a nekonečných ság roznáša na Vianoce veľký Ukko deťom darčeky. Má dlhé biele fúzy, ktoré mu siahajú až po pás. Na hlave polmetrovú červenú čiapku so zvončekom. Nosí červený kabátik. A veselí piadimužíci, ktorí ho sprevádzajú chodia v pláštenkách lemovaných bielou kožušinou. Deto, ktoré sú zlé odnášajú piadimužíci do ľadového kráľovstva. Vo Fínsku sú Vianoce veľkou slávnosťou vianočného stromčeka. Nechýba v žiadnom obydlí, v obchodoch, ani na námestiach. Stromčeky zvyčajne siahajú až po strop. Okolo nich sa ale sústreďuje vlastne celé vianočné dianie. Deti sa s dospelými pod ním často hrajú, tancujú a spoločne sa radujú z darčekov. Fínsky vianočný stromček je celý biely, aby čo najviac pripomínal svojich druhov v okolitej zasneženej prírode. Fíni sú presvedčení, že ich krajina je stálou domovinou Santa Klausa – veľkého Ukka a že práve od nich, z Rovaniemi vyráža pred Vianocami roznášať darčeky deťom do celého sveta.Vianočnému stolu dominujú pečené husi a moriaky.

FRANCÚZKO

Vo Francúzsku je dobrým vianočným duchom Pére Noel (Otec Vianoc). Chodí vždy v bielom, darčeky dáva deťom do topánok a čižiem, alebo ich necháva za kachľami či pri kozube. V niektorých oblastiach darčeky priväzuje k stromčekom dlhými papierovými stuhami a deti veria, že im ich daroval dobrý stromček. Náprotivkom Péra Noela je Pére Fouettard.Ten rozdeľuje deťom buď darčeky, ak boli dobré po celý rok, alebo im trstenicou uštedrí pár milosrdných úderov na zadok, ak boli neposlušné. V menších mestách sú obľúbené „živé“ jasličky, v ktorých sa hrajú mladí i starí „vianočné hry“, ktoré organizuje väčšinou miestna farnosť. Vianočná nádielka darčekov sa koná ako u nás na Štedrý deň večer. Vianoce sú predovšetkým rodinným sviatkom. Na Štedrý deň navštevujú Francúzi svojich rodičov, príbuzných a známych, pijú víno a calvados (jablčnú pálenku) a rozdávajú si navzájom darčeky. V Paríži sa dospelí po rozbalení darčekov tradične vyberajú do dobrých reštaurácií. V menších mestách sú obľúbené „živé“ jasličky, v ktorých si zahrajú mladí i starí „vianočné hry“, ktoré organizuje poväčšine farnosť. Vianočná nádielka darčekov sa koná na Štedrý deň večer.  Vianočná večera nezaprie v sebe zvyky povestnej francúzskej kuchyne. Nečudo, že máva i dvanásť chodov. Večera v tento deň je výnimočne slávnostná a gurmánska.. Predjedlami sú ustrice a biele klobásy, v mestách slimáky a rybia polievka. Na štedrovečernom stole sa tradične objavuje pečený moriak s gaštanovou plnkou a lanýžovou pastou a kurčatá so zeleninovým šalátom, paradajkami a olivami, ale tiež pečená hus na divoko. Francúzi milujú škeble upravené na rôzny spôsob, kaviár, údený losos, obaľované žabie stehienka. Nesmie chýbať ani niekoľko druhov syrov. Zo sladkých dezertov sa servíruje trufle z čokolády a datlí, koláč so smotanou, čokoládové salámy a roláda v podobe vianočného polena ozdobená zelenými lístkami a červenými plodmi cezmíny. Príjemným spestrením sú konfety a bonbóny v pestrofarebných papieroch, ktoré obsahujú lístočky s prianím všetkého najlepšieho alebo krátkou predpoveďou budúcnosti. Keď sa hostina pretiahne, rozdávajú sa darčeky až na druhý deň ráno. Počas celej večere sa popíja víno a calvados (jablčná pálenka).Posledným vianočným sviatkom je vo Francúzsku deň Troch kráľov. Deti ho milujú, pretože maminky pečú na rozlúčku s Vianocami La Galette du Roi, veľkú tortu ozdobenú korunou vystrihnutou zo zlatého paieru. Do torty sa zapeká malá figúrka čierneho kráľa. Ten, kto ho nájde, je menovaný čestným kráľom osláv. K torte sa podáva sladké šampanské a malý pohárik dostanú i šťastne sa usmievajúce deti.

GRÉCKO

Keďže sú Gréci pomerne nábožensky založeným národom, z toho sa odvíjajú aj tradície vianočných sviatkov. Začínajú sa už 40 dní pred Vianocami, kedy sa podávaboží chlieb – Christopsomo. Dôležitým patrónom Grékov je Svätý Mikuláš, ktorý odnepamäti ochraňoval námorníkov na rozbúrenom mori. Na Štedrý večer obchádza v mestách deti a nosí im darčeky. Na vidieku chodia deti z domu do domu a spievajú vianočné koledy – kalandá. Za to dostávajú od navštívených sladkosti. Ešte pred niekoľkými desaťročiami Gréci nepoznali pojem vianočný stromček. Namiesto neho námorníci na kotviacich lodiach rozsvecovali dekorácie na lodiach, aby vzdali úctu jednému z hlavných zdrojov svojej obživy. V súčasnosti sú aj v gréckych domácnostiach a na námestiach ozdobou vianočné stromčeky. Darčeky deťom rozdáva Svätý Vassilios až 1. januára.Tradičná vianočná polievka obsahuje mäso z moriaka alebo sliepky a ryžu. Vtedy sa pri rodinných oslavách spoločne krájajú i špeciálne novoročné koláče. Ten, kto vo svojom dieliku objaví zlatú alebo striebornú mincu, bude mať v nasledujúcom roku šťastie.

HOLANDSKO

Vianoce sa slávia 25. decembra, na Boží hod. Deti dostávajú pod stromček darčeky, ktoré im tam necháva dobrácky dedo Sinter Klaas. Deti veria, že do Holandska pripláva vždy zo Španielska pár dní pred 5. decembrom. Táto udalosť a zároveň slávnosť sa vždy odohráva v prístavných dokoch a vždy ju zachytávajú pre deti i dospelých z celého Holandska televízne kamery.  Sinter Klaas v červenom biskupskom plášti prichádza vždy na bielom koni a sprevádza ho jeho družina. Štvrtého decembra obchádza potom so svojím pomocníkom – Čiernym Petrom strechy domov a do pripravených topánok cez komín vkladá deťom drobné darčeky zabalené síce v pestrofarebných papieroch, ale čierne od sadzí priamo pod ozdobený stromček. Niekedy mu pomáhajú sluhovia – muríni v stredovekých kostýmoch. Ľudia ich volajú Čiernymi Petrami i keď sa na vianočných pohľadniciach kreslia obvykle s bielymi tvárami. Cez ramená majú prehodené mechy s darčekmi pre dobré deti. Keď všetko rozdajú, pochytajú neposlušné deti, a tie, čo sa nechcú umývať, odnesú vo vreciach do Španielska, kde budú musieť celý rok slúžiť pánovi – Sinter Klaasovi. Domov sa vrátia až o rok, keď príde znova pred vianocami Sinter Klaas do Holandska.Holandský vianočný duch však má v posledných rokoch veľkého konkurenta vo svojom americkom príbuznom Santa Clausovi. Obyvatelia malého kráľovstva sú totiž skalopevne presvedčení, že americký Santa je výtvorom európskych osadníkov, ktorí odchádzali za prácou do Nového sveta. Aby Holanďania vyjadrili svoju podporu domácemu Sinterovi Klaasovi na viditeľné miesta svojich domov umiestňujú zákazové značky pre amerického Santa Clausa.Rovnako ako u nás, holandské deti dostávajú prvú várku darčekov už 6. decembra. Lenže oni nie vo vyčistených topánkach či čižmách, ale v špeciálne v pripravených drevákoch. Najviac sa ich ujde tým, ktoré si s pomocou rodičov vystružlikajú dreváčiky sami.Na Vianoce sú domy vyzdobené imelom a smrekovými vetvičkami a všade vonia purpura.Obľúbeným vianočným jedlom tejto krajiny je pečený králik s brusnicami. Na brusnicový kompót alebo sladkú mrkvičku so senom uloženým na dreváčikoch lákajú holandské deti mladšieho brata „španielskeho Mikuláša“ – malého koníčka. I on veľmi rád rozdáva dobrým a poslušným deťom cukríky.

ÍRSKO

Množstvo sviečok v rozmanitých zelených dekoráciách umiestňujú v Írsku v čase vienočných sviatkov do okien domácností. Podľa starých povier svietia svetlá sviečok po celú Štedrú noc na cestu Svätej rodine a zároveň poskytujú kúsok tepla i chudobným okolidúcim. V období britskej nadvlády nad Írskom sa do okien vystavovali spravidla tri sviečky. Jedna svietila za Svätého Otca, druhá pre Syna a tretie svetlo symbolizovalo Ducha Svätého. Zapálené sviečky mali dobrým ľuďom i okolidúcim pripomenúť, že v dome žije katolícka rodina a všetci priatelia sú vítaní pri spoločnej oslave Vianoc. Pre Írov sú Vianoce predovšetkým obdobím náboženských a duchovných osláv. Scéna s jasličkami je u nich totálnou tradíciou a len v máktorom írskom dome by sme ju nenašli.Po štedrovečernej večeri prináša gazdiná na stôl chlieb a mlieko pre Jozefa, Máriu a malého Ježiška a vchodové dvere zostávajú pootvorené na dôkaz pohostinnosti.

LITVA

Oslavy začínali v Litve tradične so zimným slnovratom, ktorý sa slávi 22. decembra. Vtedy, keď je najdlhšia noc a najkratší deň. Vždy to bolo obdobie, keď sa skončili všetky práce na poliach a v záhradách a príroda bola pripravená na zimný odpočinok. Vtedy sa začína čas vianočných príprav, spevu a tanca Domy sa zdobia slamenými ozdobami a rôznymi červenými ornamentmi, ktoré Litovčania pomenúvajú lukturi, krigi, putni. Najznámejšou litovskou vianočnou tradíciou je však sprievod s maskami. Medz tie najpopulárnejšie patrí maska medveďa, koňa, vola, vysokej ženy a malého muža. Sprievod putuje od domu do domu, od dediny k dedine. Prináša do domov požehnanie, plodnosť, hojnosť a ochranu pred zlými duchmi a nešťastiami. Sprievod vlečie I drevenú kladu ako symbol problémov a nešťastia. Vlečie ju jedna rodina a často sa do tohro rituálu zapoja I susedia. Spievajú sa tradičné piesne. Ľudia z okolitých usadlostí sa potom stretnú, poprajú si navzájom všetko dobré a spoločne spália posledné Klady a polená, aby svorne zahnali nešťastie a problémy pre budúci rok. Darčeky nosí na Štedrý večer Ježiško pod stromček, ako u nás.Na litovskom vianočnom stole nesmie chýbať prasačia hlava varená spolu s jačmennou kašou. Toto jedlo sa volá koca alebo kikas. Ďalšou špecialitou je varený hrach s fazuľami a klobásami. Kolieska klobás symbolizujú slnko pre budúci rok.

LOTYŠSKO

V časoch sovietskej okupácie bola oficiálna oslava Vianoc podobne ako v ostatných bývalých sovietskych pobaltských republikách zakázaná. Napriek tomu sa Vianoce v týchto krajinách oslavovali a tak sa našťastie zachovali aj dávne tradície. Najvýznamnejšou lotyšskou je prezliekanie do masiek. Najčastejšie znázorňujú kone, medvede, vlky, vysoké ženy, malých mužov a smrtky, ktoré majú požehnať ľuďom a odohnať zlých duchov. Darčeky pod vianočný stromček nosí na Štedrý večer Ježiško.Na lotyššský vianočný stôl neodmysliteľne patrí varená bravčová hlava s jačmeňom. Ďalšími pochúťkami sú hrach, fazuľa a jačmenné klobásy.

LUXEMBURSKO

Už koncom novembra môžete stretnúť v uliciach luxemburských miest a dedín Mikuláša, ktorému tu hovoria Kleeschen. Ale i jeho opak – Housekera (čiže Čierneho Petra). Na Mikuláša obdarúvajú deti drobnými darčekmi. Veľké darčeky potom dostávajú luxemburské deti a dospelý na Vianoce a prináša ich Ježiško. V predvianočnom čase sa ulice osvetľujú a zdobia svietiacimi vianočnými stromčekami.V predvianočných uliciach rozvoniava varené víno s klinčekmi, špeciálna polievka s údeninou a tradičné palacinky (crépes). Keďže v Luxembursku sú Vianoce rodinným a religióznym sviatkom, k stolu sa schádza celá rodina. A pochutnáva si na typicky zimnom jedle, ktorým je čierny pudding so zemiakovou kašou a jablčnou omáčkou.

MALTA 

Kým na Vianoce zvyčajne strednú a severnú Európu pokrýva sneh, na Malte je príjemne teplo. Preto sem radi prídu vianocovať i turisti Druhým dôvodom, ktorý ich sem okrem tepla priťahuje sú tradičné oslavy Vianoc Malťanmi v tejto silne katolíckej krajine. V uliciach preto nechýbajú betlehemy, koledy. Úplne jedinečný zážitok prináša omša s vianočnými koledami, ktorá sa koná vo sviečkami osvetlenej katedrále St John´s Co-Cathedral vo Valette.Maltskú kuchyňu ovplyvnila koloniálna nadvláda Britov. Preto aj na ich vianočnom stole dominuje pečený moriak a pudding.

MAĎARSKO

Medzi Maďarmi patria Vianoce po stáročia k najvýznamnejším sviatkom v roku. Je to aj preto, že v druhý sviatok vianočný si pripomínajú Svätého Štefana, patróna a zakladateľa Maďarska. Preto sú Vianoce nielen cirkevným, ale i celonárodným sviatkom. Na Štedrý deň by pretp podľa starodávnych maďarských zvykov nikto nemal byť celkom sám. V minulosti preto do rodín k bohato prestretému stolu pozývali i chudobných žobrákov a tulákov. Oslava Vianoc v Maďarsku má prakticky rovnaké tradície ako u nás. Darčeky nosí Ježiško pod vianočný stromček. Ale na rozdiel od nás si ich rozbaľujú už pred Štedrou večerou. Na maďarských stoloch nesmie chýbať kapustnica, hríbová polievka s klobásou alebo halászlé (rybacia polievka), vyprážaný kapor alebo zubáč. Vo väčšine maďarských rodín začínajú však Vianoce pečením tradičného svätoštefánskeho koláča, ktorý sa v prvú adventnú nedeľu položí na okraj stola a musí tam vydržať až do Troch kráľov. Pod obrus sa začiatkom adventu ukladajú zrnká obilia z poslednej úrody a trs sena symbolizujúceho vďačnosť hospodára za dary zeme a prianie dožiť sa I na budúci rok dobrej úrody.

NEMECKO

Rovnako ako v susednom Rakúsku, aj Nemecko je preslávené nádhernými adventnými vencami. Už v prvý adventný deň sa objavujú na nemeckých príbytkoch. Deti dostávajú v ten deň adventné kalendáre s obrázkami zimných krajiniek a postavičiek i čokoládové bonbóny. Každý deň z tohto adventného čuda si majú možnosť vybrať jednu sladkosť a zjesť ju.Prvým poslom Vianoc je rovnako ako u nás Mikuláš. V nablýskaných detských topánkach zanecháva už v predvečer 6. decembra darčeky, ktoré si deti nachádzajú v nich až ráno. Ak deti nemajú vyčistené topánky, neraz v nich nájdu uhlie, zemiaky alebo mrkvu.Na pravé vianočné darčeky si však rovnako ako u nás musia počkať až do Štedrého večera. V Nemecku majú viacero darcov.. Nerozdáva ich iba Ježiško, ale i vianočný duch menom Weinachtsmann. Má ryšavé fúzy a bradu, nosí plášť s kapucňou a cestuje na osedlanom divokom vetri. Najčastejšie pochádza zo severného Nemecka. Predtým dokonca odnášal vo vreci neposlušné deti a metlou trestal neverné ženy. So zvyšujúcim sa vekom sa z tohto ducha stal dobrácky starý muž. I vietor sa upokojil a dnes poslušne nosí svojho pána.. V južnom Nemecku však deti navštevuje výhradne Ježiško – Kristkind. Ten, sprevádzaný anjelmi z neba donáša darčeky pod vianočný stromček. Obľúbeným vianočným jedlom je pečená hus a tradične sa podávajú aj sladké ovocné kompóty. Z hydiny je obľúbená i kačka a morka. Na chladnom severe si však radšej pochutnajú na pečenej klobáse a zemiakovom šaláte alebo párkoch. Len v Bavorsku a Bádensko-Wurtenbersku nesmie na štedrovečernom stole chýbať ryba – kapor, ale i pečená šťuka. Upravuje sa na najrozličnejšie spôsoby. Obľúbenou je I tzv. Konšelská misa, na ktorej sú buď teplé alebo studené plátky pečeného bravčového, údeného mäsa, pečenej kačice a husi, alebo morky, ale i kusy bielych klobás. Nechýba ani tradičný jablčný závin s čerešňovým kompótom. Lahôdkou na záver večere jeovocný šalát s príchuťou šampanského alebo likéru. Na nemeckých vianočných stoloch nechýbajú ani iné sladkosti. Od 18. storočia sa vypeká vaječné pečivo, ktoré má rôzne názvy. Najčastejšie sa mu hovorí “marcipán chudobných” alebo Springle.Známa je i Rýnsky Spekulantis. Na predvianočných trhoch Nemecka rozvoniavajú najčastejšie varené víno a pečené gaštany.

POĽSKO

Oslava Vianoc je prakticky rovnaká ako u nás. Na Štedrý deň dopoludnia ešte gazdiné dokupujú posledné nákupy. Pečú vianočné sladkosti a varia dvanásť tradičných pokrmov. Obľúbenou úlohou detí na Štedrý deň je vyzeranie prvej hviezdičky na oblohe – biblickej betlehemskej hviezdy (Gwiazdky). Keď sa objaví, prichádza s ňou znamenie, že rodina si môže zasadnúť k štedrovečernému stolu. Niektorí veria že hviezda prinášajú i darčeky, ale väčšina verí, že ich pod stromček nosí Ježiško.Na štedrovečernom stole je o jeden príbor navyše, aby si hostiteľ mohol uctiť náhodného návštevníka alebo hladného pútnika. Kňazi pripravujú azymy, tenké oblátky z bielej múky veľké ako plytký tanier a rozdeľujú ich farníkom. Na Štedrý deň Poliaci dodržiavajú tradične pôst a nikto sa k stolu neposadí skôr ako vyjde na oblohu prvá hviezda. Pri štedrovečernej večeri pán domu rozdáva spolu stolovníkom oblátky – azymy. Podáva sa dvanásť chodov symbolizujúcich 12 mesiacov v roku. Najprv sa podáva polievka poľský barszcz (boršč). Je to vývar z údeného mäsa, cvikle a podáva sa s nokmi. Inde sa ako polievka podáva tzv. źurek, čo je zatrepaná hríbová polievka. V mnohách častiach Pošska zasa dominuje rybacia či hrachová polievka. Dominantným hlavným chodom  sú ryby a víno. Kapor sa upravoval v sladkej omáčke so slivkami. Nesmelo chýbať mleté rybie mäso v rôsole. Dnes sa však hlavným chodom stáva čoraz častejšie pečený moriak alebo morka. Tradičným vianočným pokrmom je podlhovastýbiely chlieb, špeciálne pripravený pre štedrovečerný stôl a makové „pupáky“ osladené mliekom, cukrom, alebo medovou vodou a hrozienkami. Slávnostný obed Vianoc sa podáva 25. decembra. Najčastejšie sa podáva šunka a špeciálna pečená klobása, ktorá sa kupuje na trhu surová (neúdená) a pečie sa doma v celých kruhoch. Obľúbená je i hydina. Ako zákusok sa podávajú cestové „ušky“ a pirôžky plnené hubami a kapustou. Pije sa „varzonka“ alebo grog.

PORTUGALSKO

Portugalci majú svoj sviatok zvaný consoda, ktorý sa slávi na Štedrý deň ráno. Na stôl prestierajú taniere pre duše zosnulých a servírujú im jedlo. Veria, že tento skutok imv ďalšom roku prinesie šťastie. Oslavy Vianoc sú spojené so silným náboženským vyznaním Portugalcov. Zaujímavé je, že Štedrý deň je v Portugalsku pracovným dňom. Jediným dňom pracovného pokoja je Prvý sviatok vianočný. Darčeky  rozdáva Ježiškosíce na Štedrý deň, ale až neskoro večer. Deti majú za úlohu nájsť ukryté darčeky za komínom alebo v kozuboch. Pred Vianocami I počas nich sú na uliciach vystavené betlehemy. Kvetináče sú ozdobené pšenicou, kukuricou alebo jačmeňom – symbolmi bohatej úrody.Tradičnám vianočným jedlom je treska, ktorá je zároveň portugalským národným jedlom. Kupujú ju sušenú a pred spracovaním ju máčajú niekoľko dní vo vode. Typickým vianočným dezertom je kráľov koláč “Bolo-Rei”. Chuťovo v ňom dominuje cukrová poleva a kúsky kandizovaného ovocia. Na Madeire tento koláč nahrádza Bolo de Mel a podobá sa na medovník s mandľami.

RAKÚSKO

Rakúšania milujú Vianoce a už niekoľko týždňov pred nimi pripravujú ručne vyrábané ozdoby na stromček – slamienky, orechy, sušené ovocie. Pečie sa niekoľko druhov vianočného pečiva. Populárne sú malé perníčky, sladkosti s čokoládovými polevami, ktoré sú rovnako populárne i v susednom Nemecku. Každý z členov rodiny sa snaží aspoň jeden darček zhotoviť vlastnými rukami. Stále sa ešte udržiava domáca výroba jasličiek, betlehemčekov, ktoré sa v rodinách dedia a pod vianočnými stromčekmi je ich často až niekoľko. Zvlášť krásne sú betlehemy z Tirolska, ktoré sú známe i za hranicami Rakúska. Drevené figúrky v nich sú polychrómované. Rovnako starostlivo zhotovujú aj adventné svietniky a vence. Pletú sa z jedľových vetiev a fialových stúh. Adventné vence umiestňujú na najviditeľnejších miestach, mnohé sú umeleckými dielami ako napríklad na svetoznámej viedenskej kaviarni Central Café.Na sviatok svätej Barbory sa režú čerešňové konáriky a dávajú sa za okná do váz s vodou. Komu barborka vykvitne na Štedrý deň, ten bude podľa ľudovej povery žiť budúci rok v šťastí a hojnosti. Všetci Rakúšania očakávajú i príchod sv. Mikuláša. Sú presvedčení, že podobu populárneho svätého vytvoril v 19. storočí obľúbený rakúsky maliar Moritz von Schwind, ktorý vraj ako prvý namaľoval sv. Mikuláša s dlhou bielou bradou a fúzami a v plášti s kapucňou lemovanou kožušinou. Ten rozdáva deťom na Mikuláša predovšetkým sladkosti a ovocie.Hlavnú nádielku darčekov však oznamuje zvonček v podvečer, na Štedrý deň. Keď doznie zvonenie, odoberú sa deti i dospelí k vianočnému stromčeku a radujú sa z darčekov, ktoré priniesol Ježiško. Aj Rakúšania, rovnako ako Nemci si najviac cenia vtipne a samostatné, vlastnými rukami vyrobené darčeky. Všetky balíčky otvára hlava rodiny. Otec tiež určuje, ktorý kto dostane.V Rakúsku sa na Vianoce najviac jedia ryby, bravčové rezne, ale i zajac a sladká kukuričná kaša s hrozienkami a jablkami poliata čerešňovým likérom.

RUMUNSKO

Rumunské deti dostávajú vianočné darčeky 24. decembra. Väčšinou ich Svätý mužzanechá v prútenom koši pod stromčekom alebo vedľa betlehemov. V niektorých krajoch ich schováva do topánok alebo pod posteľ.  Kedysi deťom rozdeľoval v Rumunsku darčeky Kmotríček. Kedysi obľúbené závody saní alebo vozov ťahaných niekoľkými koňmi vystriedali v posledných rokoch divoké naháňačky silných automobilov novodobých zbohatlíkov. Ďaleko romantickejšie je však vianočné veštenie budúcnosti podľa jablčných jadierok alebo s pomocou čierneho kohúta.Tradičným vianočným jedlom je varená pšenica ochutená kandizovaným ovocím, medom a hrozienkami.

SLOVENSKO

Napriek krajovým odchýlnostiam, Vianociam patria v hierarchii sviatkov prvé miesto medzi rodinnými sviatkami. Pri vianočnom stole sa schádza zvyčajne celá rodina a darčeky pod stromček nosí Ježiško po štedrovečernej večeri. K oslave Vianoc patrí spievanie kolied, polnočná omša na Štedrý deň, betlehemy v uliciach miest.Základom slávnostnej večere je kapustnica s hríbami, niekde i s klobásou a údeným mäsom. V niektorých krajoch fazuľová, hrachová či hríbová polievka. Po nej ide zvyčajne ryba (vyprážaný kapor) so zemiakovým šalátom, žemľovka s makom či orechami. Na stole nesmie chýbať cesnak, jabĺčka, orechy, medovníky, vianočné oplátky.

SLOVINSKO

Prvému adventnému dňu hovoria Slovinci božič, malý boh. Slovinci sú zväčša katolíci a preto sú i zvyky približne rovnaké ako v susednom Rakúsku alebo u nás. Kedysi gazda kropil vodou a čistil kadidlom pred štedrovečernou večerou dom a chliev. Celá rodina sa pred večerou pomodlila za zdravie a šťastie. Po večeri sa čarovalo.. Dievčatá liali do horúcej vody  vaječný bielok a hádali, čo ich čaká v nasledujúcom roku. Tie odvážnejšie sa vydávali pred polnočnou omšou k studienkam a prameňom a pokúšali sa v nich zazrieť svojho vyvoleného. Keď sa jej mládenec pozdával, prišla aj na novoročnú noc a hodila do vody jablko s vetvičkami rozmarínu. Vyvolenú sa tak už potom naisto musel stať jej manželom.Koledovať sa v Slovinsku chodí na svätého Štefana (ktorý je patrónom koní a dobytka) a na Troch kráľov. Slovinci v podstate slávia trojo Vianoc : klasické v rovnakom čase a prakticky rovnako ako my. Druhé na Nový rok a tretie na Troch kráľov., keď zapaľujú kadislo, aby dym priniesol magickú silu do domu a vyhnal z neho zlých démonov.Na Tri krále sa dojedajú aj zvyšky vianočného chleba, tzv. božičníka. Polovicu z neho dostanú ľudia a polovicu zvieratá a vtáčiky. Darčeky ako u nás nosí pod vianočný stromček Ježiško po štedrovečernej hostine. 

ŠPANIELSKO

Oslavy Vianoc prebiehajú v znamení spevu, hudby a tanca. Obľúbenou súčasťou vianočných osláv sú tzv. representacion, živé obrazy betlehemov pred kostolmi. Pred zrakmi veriacich prebieha v chrámoch 25. decembra, 1. a 6. januára adorácia Dieťaťa, bozkávanie Jezuliatka z jasličiek. Ulicami znejú tamburíny, gitary a kastanety. Tancujú sa ľudové tance ako bolero a a sevillana. Všade. Na uliciach, v kaviarňach, na námestiach, ba dokonca i v kostoloch. Na Štedrý deň sa v Španielsku tradične schádzajú rodiny v dome rodičov. Jeden rok u rodičov ženy, druhý u rodičov muža. Ale všetci, muži i ženy svorne pomáhajú pri príprave štedrovečernej večere. Tá začína až okolo desiatej večer a končí hlboko v noci. Hodovanie strieda spev okolo Betlehemu s jasličkami. Tie sú ale do polnoci prázdne. Zvykom je, že najmenší člen rodiny presne o polnoci položí Ježiška do jasličiek. Ešte i dnes chodí množstvo Španielov na polnočnú omšu. Darčeky roznášajú na Štedrý deň Traja králi. Tí síce slávia svoj sviatok až v januári, ale svoju ústrednú rolu napĺňajú už v prvý deň Vianoc kedy deťom prichádzajúcim im v ústrety ulicami s rozsvietenými lampiónmi rozdávajú drobné darčeky – sladkosti z nugátu, alebo rôzne druhy maslových sušienok. Nechýba ani marcipán. Tie skutočné “vianočné darčeky” sa v Španielsku rozdávajú až na Troch kráľov. Ľudia sa obdarúvajú prútenými košmi plnými všakovakých vianočných darčekov, exotického i domáceho ovocia a archívneho vína. Vtedy dostávajú španielske deti dostávajú tú skutočnú vianočnú nádielku. Deti veria, vedia, že ich doviezli traja vítaní a oslavovaní králi, ktorí prišli hľadať Božie dieťa. Obdarúvanie je najmenej také štedré, ako dostal kedysi Ježiško. Ale nádielka ich nečaká pod stromčekom, ale dáva sa do topánok.Na Štedrý večer sa ako hlavný chod podáva baranie, jahňacie alebo kozľacie mäso s množstvom zeleniny, ovocia a vínom. Nesmú chýbať sladké múčniky a zákusky.Každý kraj pripravuje svoje špeciality. V Andalúzii gazdinky pečú napríklad korenený mandľový koláč s ovocím. Obľúbenou vianočnou pochúťkou sú olejové a maslové placky, omelety a citrónová torta s kandizovaným ovocím. V obchodoch a na tržniciach sa predáva pečivo s píniovými jadierkami rýchle opečenými na sladkom oleji a drobné vaječné cukrovinky.
Tie skutočné “vianočné darčeky” sa v Španielsku rozdávajú až na Troch kráľov. Ľudia sa obdarúvajú prútenými košmi plnými všakovakých vianočných darčekov, exotického i domáceho ovocia a archívneho vína. Na obvyklé vianočné darčeky si španielske deti musia počkať až do Troch kráľov. Lebo vedia, že vtedy ich doviezli traja vítaní a oslavovaní králi, ktorí prišli hľadať Božie dieťa. 

PRANIE VESELÝCH VIANOC V CUDZÍCH JAZYKOCH

Belgicko – Vrolijk Kerstfeest! (po flámsky),  Joyeux Noel! (po francúzsky)
Bulharsko– Čestita koleda
Cyprus – Kala Chrostouyenna (po grécky), Noeliniz Ve Yeni Yiliniz Kutlu Olsun (po
turecky)
Česko – Veselé Vánoce
Dánsko– Glaedelig Jul
Estónsko– Roomsaid Joulu Puhi
Fínsko– Hauskaa Joulua
Francúzko – Joyeux Noel
Grécko – Kala Christouyenna
Holandsko -Vrolijk Kerstfeest
Írsko – Nollaig Shona Dhuit
Litva -Linkami Kaledu
Lotyšsko – Prieci´gus Ziemsve”tkus un Laimi´gu Jauno Gadu
Luxembursko-Déi Bescht Wensch
MaltaIl-Milied It-Taijeb
Maďarsky
– Kellemes Karácsonyi Unnepeket
Nemecko -Froehliche Weihnachten
Poľsko -Wesolych Swiat Bozego Narodzenia
Portugalsko -Feliz Natal
Rakúsko -Froehliche Weihnachten
Rumunsko-Saotator Felicite
Slovensko –Veselé Vianoce
Slovinsko -Vesele Bozicne
Španielsko – Feliz Navidad

Inšpirácie zo stránok:

http://www.fithall.sk/rest/magazin/32-30-rodina-a-deti/289-vianocne_tradicie.html
http://domasa.sk/obec/kazimir/index.php?option=com_content&view=article&id=1480:vianone-tradicie-a-zvyky-v-krajinach-eu&catid=1028:cirkevne-oznamy-&Itemid=240
http://farnostmutne.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=140:symboly-vianoc&catid=42:ministranti&Itemid=76

https://tlacovespravy.sme.sk/c/20587870/vianocna-ruza.html#ixzz4zp9rMCzk
https://zena.sme.sk/c/6638067/dvanast-vianocnych-polievok-podla-sefkucharov.html#ixzz4zuhdSvDw
http://www.apetitonline.cz/recepty/8645-domaci-vinna-klobasa.html
http://www.ceskatelevize.cz/porady/10084897100-kluci-v-akci/1137-recepty/1527-kapr-v-aspiku/
http://www.ceskatelevize.cz/porady/10084897100-kluci-v-akci/1137-recepty/1362-stedrovecerni-losos-s-omackou-varenym-bramborem-a-okurkovym-salatem/http://streetkitchen.hu/2016/12/07/omg_zseles_szaloncukor
http://www.apetitonline.cz/recepty/2313-stola.html
https://www.ceske-tradice.cz/tradice/zima/vanoce/jezisek/_zobraz=legenda-o-narozeni-jeziska
http://modlitba.sk/?p=9707
https://anjelikmirka.wordpress.com/2010/11/26/tradicia-betlehemov/
http://www.atlasceska.cz/ceska-republika/cr/svatky/25-prosinec-bozi-hod/

 

Tradičné Vianočné recepty nájdete na:
http://mysiakovaskolavarenia.sk/2017/11/11/varime-a-pecieme-na-sviatky-a-slavnostne-prilezitosti/

Šťastné a veselé prežitie Vianoc, plné pohody a darčekov.

Všetkým Vám priatelia želá

  Myšiak Stew

                                     


… VARÍME A PEČIEME NA SVIATKY …

– SILVESTER A NOVÝ ROK –  /31.12./

Na Nový rok o slepačí krok, na Tri krále o krok dále, na Hromnice o hodinu více

Už o pár hodín sa rozlúčime so starým rokom a privítame jeho mladšieho súrodenca. V tomto období väčšinou bilancujeme a hodnotíme uplynulých 365 dní, zároveň sa však tešíme na tradičné silvestrovské a novoročné oslavy, ktoré ešte aj dnes v niektorých slovenských regiónoch kráčajú ruka v ruke s tradičnými zvykmi.

SILVESTER A NOVÝ ROK V GASTRONÓMII

Nový rok a silvester bol postupne spojený s veľkými oslavami a tie boli spojené s konzumáciou  jedla a pitia. Silvestrovské menu bolo rovnako bohaté a podobné ako v čase Vianoc. Najmä roky, ktoré znamenali nielen začiatok nového roka ale aj začiatok nového storočia zaznamenali pompézne a veľkolepé oslavy, ktoré sa nekonali iba v domácnostiach, ale i v uliciach a reštauráciach a boli spojené so zábavou a ohňostrojmi. Podávali sa najmä obložené misy, chlebíčky, kanapky, slané a sladké zákusky. K tomu úmerne stúpala konzumácia alkoholu. Od konca 19. St. sa traduje i novoročný prípitok so šampanským. Vtedy si ľudia navzájom, želajú všetko dobré do následujúceho roka.

SILVESTER V MINULOSTI

Aj posledný deň decembra a roka má svoju tajomnú mágiu. Na vidieku dodnes mnohé rodiny udržiavajú zvyky, ktoré súvisia práve so Silvestrom. Sú to síce menej obradné tradície ako na Štedrý deň, ale predsa sú veľmi podobné čo do zvykov, tak aj v oblasti gastronómie.

JEDÁLNY LÍSTOK

Jedálny lístok býval na sv. Silvestra väčšinou rovnaký ako na Štedrý večer. Zvykom bolo jest o polnoci ovar, krúpy a chren s jablkami pre šťastie. Tento zvyk pochádzal z 19. st.

SILVESTER DNES

Počas silvestrovského večera sa zvykne v našich zemepisných šírkach viac piť ako jesť.

Ak chcete pripraviť na skorú večeru  kompletné menu, nezabudnite na aperitív, napr. likér či koktail, predjedlo a hlavné menu. Silvestrovské večerné menu sa podriaďuje tomu, kde sa oslavuje koniec roka, ako aj obľúbenosti toho ktorého jedla, napr. ražničí, sviečková, plody mora  a pod. K jedlu sa hodí aj pohár vychladeného vína, ale chýbať by nemali ani minerálka a ovocné džúsy.

Na Silvestra môžete podávať aj pravý anglický punč a kávu a samozrejme šampanské. A pokiaľ budete Nový rok vítať do skorých ranných hodín, nezabudnite na prípravu studených mís so šunkou, syrom, olivami, zeleninou, príp. kapustnicu, ktorá určite „bodne“ každému. V rámci slávnostného novoročného obeda, kde by mala mať absenciu hydina, aby sa od Vás šťastie neodvrátilo.  Mali by ste si dopriať dostatok bravčového mäsa, pretože prasiatko je symbolom šťastia a blahobytu.

Magickú funkciu mala na Nový rok i strava. Tak ako cez vianočné sviatky, ani na Nový rok nemalo na jedálnom lístku chýbať bravčové mäso symbolizujúce blahobyt. Na druhej strane ľudia nejedávali hydinu ani zajace z obavy, že im uletí alebo utečie šťastie. V južnejších oblastiach varievali šošovicu, ktorá predstavovala mince, a teda bohatstvo. Na Spiši symbolizoval peniaze mak, preto gazdiné nezabudli připravit makové koláče. Na východnom Slovensku varili pirohy, aby mali tučné kravy. Rezance alebo šúľance, s ktorými sa tiež často stretávame na tradičnom novoročnom jedálnom lístku, mali zabezpečiť veľké obilné klasy.

Na Nový rok obedovali všetci za stolom prikrytým tým istým obrusom ako na Štedrý večer. Často i chlieb položený na stole bol ten istý. Jedál malo byť toľko, aby sa každý mohol dosýta najesť, inak by cez rok hladovali. V tento deň sa opakovali niektoré veštby pomocou zapálenej sviečky, orechových škrupín a iné, zamerané na dĺžku života, zdravie, vydaj, teda rovnakoako na Štedrý večer, iba v oveľa menšom rozsahu.

HISTÓRIA SILVESTRA A NOVÉHO ROKA

SILVESTER V ČASE JULIÁNSKEHO KALENDÁRA

Nový rok oslavovali aj obyvatelia Mezopotámie 2000 rokov pred naším letopočtom a bolo to až na jar v čase jarnej rovnodennosti. Zimný slnovrat zase inšpiroval k bujarým oslavám Grékov, ktorý si v ten deň začali vždy písať nový rok. Prvý januársa stal oficiálne prvým dňom roka až v roku 46 pred naším letopočtom vďaka Júliusovi Cézarovi, který jako rímsky panovník dal zaviesť tzv. Juliánsky kalendár.

SILVESTER V ČASE GREGORIÁNSKEHO KALENDÁRA

Silvester ako taký sa začal oslavovať v priebehu 16 st., keď sa ustálil gregoriánsky kalendár a začiatok roka sa datoval k 1. Januáru.  Schválenie kalendára bolo úzko späté s kňazom menom Silvester. Schválili ho na jeho počesť v r.1852.  Bol to svätec, ktorý sa okrem iného zaslúžil o zmeny církevních obradov a o ukončenie prenasledovania kresťanov, ktoré sám prežil, za vlády cisára Diokleciána. Vďaka jeho vplyvu sa pohanský Rím premenil na kresťanský. V roku 311 bol vysvätený za pápeža. Jeho pontifikát trval do jeho smrti v 31.12.335 presne 21 rokov. Bol to jeden zo svätcov ktorého uctievali po celej Európe. Oslava jeho mena sa kedysi nespájala zo žiadnymi oslavami a ani zvykmi. V tom čase ľudia navštěvovali kostoly ďakovali za dobre prežitý rok a modlili sa za dobrý priebeh následujúceho roka. Oslavy a zvyky v tento deň cirkev nepodporovala. Až neskôr v 19. st. keď nastal rozvoj vedy a ekonomiky  Silvester nadobudol nový rozmer. Spoločnosť bohatla a začali oslavy na jeho počesť. Boli čoraz štedrejšie a prepichovejšie. Podávalo sa množstvo jedál a nápojov. Tento deň dostal pomenovani Silvester.  Samotné bujaré silvestrovské oslavy majú základ v pohanských zvykoch a základy ohňostrojov třeba hľadať v germánských tradíciách.

LEGENDA

Podľa legendy on sám pokrstilcisára Diokleciána a jeho ženu Helenu.

SILVESTROVSKÉ ZVYKY

 

 

OMETAČKY

Boli chudobné ženy oblečené do čierneho. Hlavy mali ovinuté bielou šatkou tak, aby nad čelom bola strieška. Ometačky trikrát zaklopali, než vošli. Mlčky pristúpili k šporáku a trikrát ho vymietli so slovami: „V mene Otca, Syna i Ducha svätého“. Šporák potom mal v novom roku dobre hriať a na platni sa nič viac nemalo pripáliť. Za prianie všetkého dobrého dostali od gazdinej peňažitý dar.

BABENOVANIE

Blahoželanie mládencov na čele s mládeneckým richtárom. Mládenci najprv zaspievali pred domom, z ktorého počas spevu vyšli domáci a pozývali ich dnu. Ak bolo v izbe dievča, tak aj tej zahrali. Za vinšovanie a za tanec s dievčaťom dostali mládenci peniaze a naturálie v podobe orechov, zrna, hrachu, alebo sušených sliviek a pod. Mládenci neskôr naturálie predali a za utŕžené peniaze pripravili zábavu na Troch kráľov.

KURINOVANIE

Obchôdzka, ktorá súvisela s chovom a rozmnožovaním hydiny. Po dedine tzv. „kurine baby“, teda dvaja muži prestrojení za ženy. Jeden so slameným vencom a zvoncom, druhý v kožuchu, na ktorom mal sukňu zo slamy prepásanú povrieslom. Ženy túto slamu trhali a vkladali sliepkam do kurína, aby aj v budúcom roku dobre znášali vajcia. Na oplátku za slamu dostávali „kurine baby“ výslužku v podobe slaniny, klobás, chleba, koláčov či pálenky. Tieto zvyky zanikli koncom 50.-tich rokov.

OHŇOSTROJE

Počiatky zábavnej pyrotechniky siahajú až do starovekej Číny, kde za náhodné objavenie čierneho strelného prachu /nazývaného aj ako pušný prach/ je zodpovedný kuchár, ktorý pri varení v poľnej kuchyni zmiešal drevené uhlie, liadok a síru /v tej dobe sa bežne vyskytujúcej v kuchyni/ a naplnil touto zmesou bambusovú tyčinku, ktorú zapálil, čím vznikla mohutná explózia.

Ďalšia legenda spája objavenie strelného prachu s pokusmi pri namiešaní elixíru nesmrteľnosti čínskymi alchymistami.

Najpravdepodobnejší objav sa spája s menom čínskeho mnícha LiTiana, ktorý žil v dobách dynastie Song blízko mesta Liuyang v provincii Hunan. A práve tohto mnícha považujú v Číne za otca ohňostrojov a priekopníka zábavnej pyrotechniky.

Prvé zmienky o strelnom prachu sa datujú do siedmeho až deviateho storočia v Číne. Za jeho objavením môžeme hľadať alchymistov. Najprv sa strelný prach využíval v raketách a farebných ohňostrojoch, až neskôr sa využil aj jeho vojnový potenciál. Jeho presné zloženie zdokumentovali až vojaci. Najskôr sa používal ako pohon rakiet, náplň do granátov a neskôr sa používal v bambusových puškách. Postupom času sa rozšíril do Japonska, do arabského sveta a časom aj do Európy. Strelný prach neslúžil len na vojenské účely, ale stal sa aj významným prvkom pri rituáloch. Zvuk, ktorým ohňostroj ohuroval mal odstrašiť zlých duchov. Preto sa stal súčasťou veľkých životných udalostí, ako boli úmrtia, narodenia, svadby a oslavy nového roka. Ohňostroj nám tieto udalosti spestruje dodnes.

Až do súčasnosti si Čína cez stáročia udržala svoju pozíciu najväčšieho výrobcu a vývozcu zábavnej pyrotechniky a ohňostrojov. Čínske mesto Liuyang, provincia Hunan, sa prezýva aj čínske ohňostrojové mesto. V posledných rokoch v meste zakázali ilegálne dielne na ohňostroje, investovali do výroby a vzdelania čím vylepšili technológiu výroby. Pyrotechnika tu má tradíciu už viac ako 1400 rokov.

NOVOROČNÉ  ZVYKY

Noc predchádzajúca Novému roku a aj samotný deň mali mať zvláštnu moc priaznivú pre rôzne veštby. Na Horehroní verili, že čo sa človeku v túto noc prisnilo, to sa mu aj splní. Všeobecne známe boli spôsoby predpovede počasia. Červené zore ráno na oblohe veštili víchrice, búrky, neúrodu a biedu. Drobný hustý dážď bol predzvesťou hustých, plných klasov. Komu sa ráno kýchlo, ten sa mal v zdraví dožiť budúceho Nového roku. Dievča, ktoré tri razy na Nový rok spadlo, čo vzhľadom na časté poľadovice nebolo v tomto období nič neobvyklé, mohlo si byť isté, že do roka bude mať sobáš.

AKO NA NOVÝ ROK, TAK PO CELÝ ROK

Nielen ráno, ale po celý deň sa ľudia pozorovali, lebo verili, že kto si ako v jeho priebehu počína, tak sa mu bude dariť po celý rok. Ak niekto napríklad ráno zaspal, po celý rok sa mal s dôležitými prácami omeškávať. Kto bol mrzutý, hašterivý, nahnevaný, toho mala po celý rok sprevádzať zlá nálada. Preto si ľudia dávali pozor, aby sa nepovadili, neplakali a podobne. Ak sa v dome niečo rozbilo, po celý rok sa mal riad rozbíjať.

NA NOVÝ ROK SA NEUPRATOVALO

Na Nový rok musela byť všade čistota a poriadok vo veľkom vzťahu k celému roku. Smeti von nevynášali z obavy, aby „nevymietli“ niekoho z domu, teda aby niekto cez rok nezomrel. Okrem najnevyhnutnejších robôt sa nemalo nič robiť. Niektoré práce boli vyslovene zakázané pod hrozbou trestu. Predovšetkým sa nesmelo prať. Ani bielizeň nesmela byť vyvesená. Nesmelo sa šiť, lebo by sliepky neniesli vajcia.

Na Nový rok pripisovali prvému návštevníkovi a okolnostiam jeho príchodu mimoriadny vplyv. Na okolí Bardejova hneď od polnoci chodili pod obloky vyhrávať cigáni, ich príchod bol považovaný za šťastné znamenie.  Prvého januára včasráno chodievali všade vinšovať chlapci, zriedkavejšie muži. Zmysel a obsah novoročných vinšov bol veľmi podobný obsahu vianočných vinšov, menila sa iba úvodná formula. Okrem toho sa vo väčšej miere používali vinše žartovného charakteru.

NOVOROČNÉ BLAHOŽELANIA A „PF“

Odkedy sa v strednej Európe posielajú novoročné želania, sa presne nevie. Traduje sa, že písomné pozdravy ako prvý v Rakúsko-Uhorsku začal používať český gróf Karel Chotek z Vojnína a Chotkova. Mal veľa známych a vždy ich musel navštíviť, aby im osobne zaželal všetko najlepšie do Nového roku. Trvalo to dlho a počasie mu často znemožňovalo cestovať, takže sa k niektorým priateľom ani nedostal. Preto, aby dodržal bontón, rozhodol sa pre písomnú formu blahoželania, tzv. „gratulačné lístky“. Tieto si v roku 1827 objednal u riaditeľa pražskej kresliarskej akadémie Josefa Berglera.

Koncom 19. a začiatkom 20. storočia český maliar a grafik Viktor Stretti písal na novoročenku dve francúzske slová „pourféliciter“, z ktorých onedlho zostalo iba P. F.-„blahoželanie k“ alebo „Pre šťastie“. A azda práve tu sú korene dnes už celosvetovej obľuby tejto magickej skratky.

AKO SLÁVIA SILVESTRA A NOVÝ ROK V INÝCH KRAJINÁCH

Rakúsko – Prasiatka, bozky a trúbenie



Na Silvestra sa krajina zmení v jeden obrovský chliev – všade sú samé prasatá. Rakúšania ich vyrábajú z marcipánu, karamelu, javorovej šťavy, perníkového cesta, čokolády a ugrilujú aj zabité prasiatko z mäsa. Nebuďte prekvapení, ak vás po polnoci ponúknu bravčovou hlavou. Symbolizuje to tučný, a teda šťastný nový rok.
Ďalšími symbolmi sú zelené vetvičky na pohostinstvách, cukrovinkové podkovičky a pepermintová zmrzlina v tvare štvorlístka. V rodine dodržujúcej tradície si pochutíte aj na punči a šošovicovom šaláte. S príchodom dvanástej začujete trúbenie z kostolných veží a cmukanie.
Okrem rozdávania bozkov Rakúšania zbožňujú zapaľovanie mínometov a nalievanie horúceho olova do vody. Zlým znamením je, ak po stuhnutí kovu vznikne tvar starej ženy. Vo Viedni hrajú každoročne Straussovu operetu die Fledermaus v tamojšej štátnej opere. Ráno po oslavách chodia po domoch koledníci.

MaďarskoHovoriace zvieratá a hlasný spev


Podľa Maďarov ak niekto strávi Silvestra sám, bude sám aj po celý rok. Budúcnosť predpovedajú hraním kariet a inými hrami. U našich južných susedov sa traduje, že v tú noc vedia zvieratá hovoriť. Zatiaľ čo my na jar pálime Morenu, oni 31. decembra slameného Jacka Strawa, symbolizujúceho všetko zlé v uplynulom roku. S úderom hodín o polnoci spievajú Maďari národnú hymnu, pijú šampanské a hlasno vítajú 12 mesiacov. Nesmiernu dôležitosť prikladajú novoročnému bozku. Ak strávite Silvestra u maďarských známych, na Nový rok nikdy nejedzte rybu. Odplávala by totiž aj s vaším šťastím.

Poľsko – Silvestrovské zločiny a polonéza

Ani katolícka spoločnosť, akou sú Poliaci, si nenechá ujsť veľkolepú zábavu k Novému roku. Z nedávnej histórie prežil husársky kúsok – zamazať okná a kľučky na dverách čiernou smolou alebo ukryť sušiace sa hrnce. Políciu vtedy nikto nevolá, tieto „silvestrovské zločiny“ totiž vytlačujú starý rok. V Poľsku sa tradične usporadúvajú bály, či už Varšavskej filharmónie alebo na zámku Golub-Dobrzyn. Bály otvára vždy polonézov tanec.

Taliansko – Nábytok padajúci rovno z okien



Príchod Nového roka slávia milióny obyvateľov, tisícky v kostoloch a katedrálach. Schádzajú sa aj vo Vatikáne. Obrovskú slávnosť sprevádzajú ohňostroje. Najpompéznejší uvidíte v Neapole, ale aj veľkomestách ako Benátky, Miláno a Rím. Zapálením petárd si tam iba šplhnete, pretože tak vlastne odplašíte zlo starého roku.

Silvester v Taliansku nie je nič pre „drevá“, hlavnou tradíciou je tam totiž tanec. V žiarivých šatách sa natriasa v uliciach, v baroch.. Rovnako temperamentným je zvyk zbavovania sa všetkého starého. Domorodí vtedy vyhadzujú priamo z okien nábytok, šatstvo či riad. So zotmením zapaľujú svetlo, ktoré horí až do príchodu ďalšieho roka. Počas slávností sú plné kiná i divadlá.

Grécko – Nočný život a koláče s brandy



Obľúbená dovolenková destinácia ostáva aj v posledný deň roku verná nočnému životu. Obyvatelia sa zídu v centre mesta, čím deklarujú nekrvavú vojnu. Nasleduje zábava v baroch až do svitania, ohňostroje, drahé jedlo a luxusné víno.. Nový rok (Protohronia) je čas, keď sa podobne ako u nás na Vianoce rozdávajú dary. Deti dostávajú aj peniaze. Nákupy Gréci robia na poslednú chvíľu.

Prekvapiť by vás v gréckej domácnosti mohla rozvešaná cibuľa, ktorá síce je jedovatá, ale symbolizuje odolnosť a silu. Napriek tomu, nechutnajte ju. Radšej si odhryznite z tradičného koláča vassilopita. Sú v ňom pomaranče aj brandy. Na Nový rok vstupuje do domu niekto, kto prinesie šťastie, obvykle dieťa. Ak budete s nejakým Grékom 1. januára, pravdepodobne bude chcieť hrať hazardné hry.

Španielsko – 12 hrozien za 12 sekúnd



Koniec roka sa u Španielov nazýva Noche Vieja. Zídu sa vo sviatočnom na modlitby a pred pol nocou s každým úderom hodín zjedia jednu bobuľku hrozna. Hltanie 12 hrozien za dvanásť sekúnd však môže byť nebezpečné, preto to netrénujte bez svedkov. Po zhltnutí zapijete ovocie tradičným nápojom Cava alebo vínom.

Nórsko – Mandľa prináša šťastie


Na rozdiel od iných krajín si Nórsko udržiava akúsi rezervovanosť – nový rok sa neslávi na verejnosti ale v kruhu rodiny a blízkych priateľov. Silvester v Nórsku je celý akýsi rodinný – je sa ryžový puding so skrytou mandľou, kto ju nájde, bude bohatý a šťastný celý rok. Varí sa tiež bravčové, jahňacie a morčacie. S polnocou sa na zadnom dvore odpáli ohňostroj a nakoniec sa Nóri vyberú po návštevách podobne ako na Halloween. Deti za krátke predstavenie dostanú sladkosti a dospelí drink.

Dobroty na Silvestra  a Nový rok nájdete v receptoch na:
http://mysiakovaskolavarenia.sk/2017/11/11/varime-a-pecieme-na-sviatky-a-slavnostne-prilezitosti/
Inšpiráciou mi boli stránky:

http://www.povery.eu/na-novy-rok-na-tri-krale-na-hromnice/ 
https://www.ceske-tradice.cz/tradice/zima/silvestr-a-novy-rok/_zobraz=silvestrovske-a-novorocni-zvyky
https://www.receptyonline.cz/gastro-pojem/31-12-silvestr/
http://www.jankohrasko.sk/clanok/15880/zvyky-na-silvestra-3112/
http://www.jankohrasko.sk/clanok/15903/zvyky-a-tradicie-na-novy-rok/
https://www.ceske-tradice.cz/tradice/zima/silvestr-a-novy-rok/pf-a-prani
https://najmama.aktuality.sk/clanok/228631/tradicie-a-zvyky-stareho-silvestra-aj-noveho-roka/
https://www.cas.sk/clanok/359434/iny-kraj-iny-mrav-najextravagantnejsie-zvyky-na-silvestra/
https://najmama.aktuality.sk/clanok/232083/sviatocne-mnamky-tradicne-jedla-od-stedreho-dna-az-po-novy-rok/
http://domarada.webnode.sk/news/kde-sa-vzal-silvester/
http://www.topky.sk/cl/13/1517289/Novorocne-ale-aj-vianocne-blahozelania-sa-spajaju-so-skratkou-PF–Viete–co-znamena-
http://www.kucharskapohotovost.cz
https://pyrobox.sk/sk/content/67-historia-vzniku-ohnostrojov

Všetkým Vám priatelia želám:

53 týždňov pohody,
365 dní šťastia,
8.760 hodín bez starostí.
525.600 minút zdravia, 
31.536.000 sekúnd lásky.

                            Myšiak Stew

                                                                                                               

… VARÍME A PEČIEME NA SVIATKY …

TRAJA KRÁLI =  ZJAVENIE PÁNA /6.1./

Varíme na sviatky
– Na Troch kráľov –

„My tria králi ideme k vám,

zdravia, šťastia vinšovať vám.

Zdravia, šťastia, dlhé letá,

my sme prišli k vám zďaleka.

Zďaleka je cesta naša,

do Betléma myseľ naša.“

Sviatok Zjavenia Pána alebo Troch kráľov sa v Cirkvi slávi oddávna. Na Východe sa v tento deň slávili Vianoce, čo doteraz je aktuálne u pravoslávnych veriacich. No v Západnej Cirkvi sa Narodenie Pána slávilo 25. decembra, a tak na dnešný deň sa slávi chvíľa, keď sa Kristus dal poznať ako Boží Syn mudrcom od východu a cez nich vlastne všetkým národom, keďže mudrci neboli židovského pôvodu, boli pohania. Okrem tohto zjavenia si na Východe pripomínajú – a tieto skutočnosti uvádza aj Liturgia hodín západného obradu – ďalšie dve zjavenia Pána: Ježišov krst, keď sa Duch Svätý v podobe holubice vzniesol nad Ježiša a z neba zaznelo Otcovo svedectvo o Ježišovi; a prvý Ježišov zázrak – premenenie vody na víno v Káne Galilejskej, o ktorom evanjelista Ján píše, že Ježiš „zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho“ (Jn 2,1-11).

O troch kráľoch sa píše vo Sv. písme ako o mudrcoch, ktorí prichádzajú od východu. Pochádzali možno z Perzie alebo z Médie, možno z Chaldejska alebo z Arábie. Zaoberali sa prírodnými vedami, najmä skúmaním hviezd. Požívali ešte väčšiu úctu ako králi, keďže obyčajne boli radcami kráľov a ich činnosť bola zahalená rúškom tajomstva. Z evanjelistov hovorí o nich akurát Matúš (2. kap.). O ich počte sa však nezmieňuje, nevie sa, koľko ich bolo. Číslo tri je tiež záležitosť tradície a nie je potvrdené. Možno to vzniklo na základe troch darov, ktoré sa spomínajú v evanjeliu – zlato, kadidlo a myrha. Tiež mená Gašpar, Melichar a Baltazár pochádzajú až z 12. storočia, kedy ich tak pomenovali na parížskej univerzite. Nič viac sa nevie ani o hviezde, ktorá sa spomína v evanjeliu a ktorá ich priviedla až do Betlehema. Existujú rôzne dohady a aj v súčasnosti sa rozvíjajú viaceré teórie.

LEGENDA

PRÍCHOD TROCH KRÁĽOV

Boli to prvý pohania, ktorí uverili v Ježiša. Keďže mudrci uvideli na nebi hviezdu, ktorá bola symbolom narodenia židovského kráľa, tak sa ho vybrali hľadať, aby sa mu poklonili a odovzdali mu dary. Keď teda mudrci prišli do Jeruzalema, vypytovali sa na novonarodeného židovského kráľa. Príchod mudrcov nemohol ostať nepovšimnutý, spôsobili rozruch v celom meste. Sám Herodes, ktorý tam bol vtedy kráľom, si ich dal zavolať a vyzvedal od nich do podrobností, čo tam hľadajú. Herodesovi radcovia mu potvrdili, že v meste Betleheme sa má narodiť prisľúbený vykupiteľ, Boží Syn, kráľ. Herodes potom mudrcom prikázal, aby mu oznámili, keď ho nájdu, kde sa nachádza, aby sa mu mohol aj on pokloniť. Bola to lož, lebo ho chcel zavraždiť, bál sa o svoj trón. Mudrci našli dieťa aj s rodinou. Matúš píše, že vošli do domu, zdá sa teda, že to bolo už nejaký čas po narodení a podarilo sa im nájsť bývanie v dome, aby nemuseli byť v maštali. Dejepisec Herodot hovorí o zvyku na Východe, podľa ktorého keď sa stretli dvaja rovnocenní muži, objali sa, no ak bol jeden z nich vyššie postavený, ten druhý pred ním pokľakol. Keďže si mudrci pokľakli na zem – ako píše ďalej Matúš – tým prejavili, že narodené Dieťa uznávajú za vyššie postavené, ako sú oni. Nevie sa určiť, či poznali a uznali jeho Božský pôvod alebo ho považovali za výnimočného kráľa.

DARY TROCH KRÁĽOV

Mudrci mu dali aj dary – zlato, kadidlo a myrhu.  Všetky tieto dary boli v tom čase veľmi vzácne, lebo nielenže boli cenné, ale mali i liečivé účinky.

ZLATO – najušľachtilejší kov a bol symbolom bohatstva. Poukazovalo na Kristov kráľovský pôvod

KADIDLO – vďaka svojej vône navodzuje slávnostnú atmosféru. Ide o zmes vonných drevín, živice, myrhy, semien, koreňov, a usušených kvetov. Kadidlo sa rozpaľovalo na drevenom uhlí v kadidelniciach a tým sa uvoľňoval vonný dym. Predávalo sa v malých množstvách v priehľadnej voskovej lesklej forme, žltej, červenej farby. Okrem používania kadidla v chrámoch, sa kadidlo používa aj v k výrobe mastí a liekov. Poukazuje na Božskú podstatu existencie.

MYRHA – miazga s keru rovnakého názvu. Je  žltkastej, červenej, hnedej farby, ktorá na vzduchu tuhne. Bola veľmi drahá a tak si ju mohli dovoliť boháči. Používala sa pri rôznych príležitostiach. V Egypte ju používali na balzamovanie, naznačuje Kristovu obetu za spásu ľudstva.

Ich údajné relikvie sa prechovávali v Miláne, odkiaľ ich cisár Fridrich Barbarossa (1155-1190) odniesol do Kolína nad Rýnom a tam ich uložili v katedrále.

TRAJA KRÁLI A TRADÍCIE

SVÄTENIE TROJKRÁĽOVEJ VODY

V katolíckych kostoloch na Slovensku počas slávnostných omší je zvykom, že kňazi posväcujú trojkráľovú vodu so soľou, kriedu a tymián.

KŇAZKA KOLEDA = POŽEHNÁVANIE PRÍBYTKOV

V minulosti sa na sviatok Troch kráľov obvykle konala aj tzv. kňazská koleda, pri ktorej kňazi obchádzali domy a požehnávali príbytky.  Kropili ich svätenou vodou, okadili kadidlom a dvere označovali iniciálami troch kráľov (Gašpar-Melichar-Baltazár). Na viacerých miestach, najmä na vidieku, sa táto tradícia zachovala dodnes.

TROJKRÁĽOVÉ KONCERTY A BETLEHÉMSKE HRY

Vo viacerých kostoloch sa dnes konajú aj trojkráľové koncerty alebo Betlehemské hry.

POCHÔDSKY

Chodenie s hviezdou. Mládenci po skupinkách obchádzali všetky domy a prežehnávali príbytky. Zobrazovali biblických Troch kráľov, štvrtým  bol hviezdonos alebo anjel. Skupinka domácim povinšovala, zaspievala a poďakovala za odmenu. Trojkráľové koledy sa prelínajú s ostatnými kolednými piesňami vianočného a novoročného obdobia, ale aj s duchovnými piesňami.

UMÝVANIE SA SO SNEHOM PRED VÝCHODOM SLNKA

Dievčatá sa hneď ráno, ešte pred východom slnka, umývali snehom, čo im malo zaručiť sviežu belostnú pleť.

PREDPOVEDANIE BUDÚCNOSTI

Trojkráľový večer je večerom, kedy sa predpovedala budúcnosť. Keď ľudia chceli vedieť, kto z nich najskôr zomrie, zapálili rovnako dlhú sviečku. Komu sviečka zhorela najskôr, ten zomrel ako prvý. Naviac podľa stúpajúceho alebo klesajúceho dymu sa dalo poznať, či sa jeho duša dostane do neba alebo do pekla.

Kto sa chcel dozvedieť niečo z budúcnosti, mohol taktiež pripraviť 7 hrnčekov, ktorými priklopil rôzne predmety (kúsok uhlia, hrebeň, peniaz, figúrku dieťaťa, prsteň, kúsok látky a chleba). Každý si potom zvolil hrnček, odklopil ho a podľa predmetov pod ním sa usudzovalo, čo ich čaká. Peniaz znamenal bohatstvo, hrebeň nedostatok, prsteň svadbu, látka cestovanie, figúrka dieťaťa narodenie dieťaťa, chleba dostatok všetkého a uhlie nemoc či smrť.

LIATIE OLOVA

Podľa tvaru ktoré vzniklo po naliati do vody sa predpovedala budúcnosť.

REZANIE PRÚTOV

V tom čase prútikári rezali prútie na virgule a krstili ich menami jedného s troch kráľov, podľa toho na čo boli určené. Gašpar – vyhľadával zlato, Baltazár – striebro, Melichar – vodu.

TROJKRÁĽOVÝ KOLÁČ

V západnej Európe sa piekol trojkráľový koláč. Do ktorého zapiekli prsteň – znamenal, že danú osobu, ktorá ho našla čakal v tento rok sobáš, mincu – znamenala bohatstvo, náprstok – prinášal zlú správu.

VIETE ČO ZNAMENAJÚ SKRATKY G + M + B ?

Na sviatok Zjavenia Pána sa pri svätých omšiach požehnáva voda, soľ a krieda. Je to starý zvyk. Následne potom kňazi chodia po príbytkoch ľudí, aby ich požehnávali vodou, ktorá bola požehnaná pri sv. omši. Kňaz sa v rodine modlí spolu s domácimi, urobí znak kríža nad príbytkom a domácimi, pokropí byt požehnanou (svätenou) vodou a na veraje dverí napíše požehnanou kriedou nový letopočet a písmená C+M+B. Toto požehnanie má sprevádzať rodinu počas ďalších dní, ochraňuje ich pred útokmi zlého ducha a podporuje rast v čnostiach.

C+M+B  = Christus Mansionem Benedicat = Kristus žehnaj tomuto domu.

Pluská medzi písmenami nemajú s menami kráľov tiež nič spoločné. Majú to byť symboly krížov.

KEDY VLASTNE KONČÍ VIANOČNÉ OBDOBIE?

V minulosti si veriaci 6. januára pripomínali aj krst Ježiša v rieke Jordán, od reformy cirkevného kalendára v roku 1969 sa táto udalosť slávi osobitne, a to v prvú nedeľu po Zjavení Pána.  Tento rok pripadá sviatok Krstu Pána 7.1.2018

V byzantsko – slovanskom (ale aj v iných východný obradoch) sa krst Ježiša Krista slávi spoločne s Bohozjavením a zjavením Najsvätejšej Trojice v pôvodnom dátume – 6. januára. Kresťanské cirkvi východného obradu slávia poklonu troch mudrcov malému Ježiškovi už v deň narodenia Spasiteľa – 25. decembra. Pravoslávny veriaci na Slovensku, ktorí sa pridržiavajú juliánskeho kalendára, začínajú 6. januára sláviť Vianoce.
Informácie čerpané aj z:
http://www.zivotopisysvatych.sk/zjavenie-pana-traja-krali/
https://www.dobrenoviny.sk/c/90293/co-znamena-napis-g-m-b-na-dverach-mena-troch-kralov-to-nie-su
https://www.woman.sk/lifestyle/lifestyle-aktualne/traja-krali/

… VARÍME A PEČIEME NA SVIATKY …

            FAŠIANGY =  MASOPUST /6.1. – 14.2./

Varíme na sviatky
– FAŠIANGY = MASOPUST –

Fašiangy, Turice, Veľká noc ide ….

Fašiangy sú  obdobím od Troch kráľov až do polnoci pred „škaredou“ – Popolcovou stredou. Potom nasleduje 40 dňový pôst až do Veľkého piatku. Je to prechodné obdobie medzi zimou a jarou.

Fašiangy boli podľa zvykov a obyčajov najbujarejšie obdobie z celého roka, poslnovratové oslavy. Ľudia očakávali, že sa skončí zima a príde jar. Obliekali sa do masiek, ktoré mali okrem zábavy aj ochranný význam a mali chrániť pred zlom.

Boli obdobím, ktoré ukončovalo priadky a za ktorým nasledovalo tkanie. V tomto období sa uskutočňovala aj väčšina svadieb, prebiehali tu rôzne iniciačné obrady: prijímanie mládencov a dievčat do spoločnosti dospelých, učni sa stávali tovarišmi.  V mestách to malo trochu inú líniu, vznikli maškarné bály alebo len bály a plesy. Tak je to aj v súčasnosti, počas Fašiangov máme plesovú sezónu.

VIETE AKO NÁSLEDUJE SLED SVIATKOV PODĽA SPRÁVNOSTI?

Fašiangy – Veľká noc – Turice (7 týždňov po Veľkej noci)

ETYMOLÓGIA SLOVA

Pôvod slova fašiangy Podľa prameňov z obdobia Veľkej Moravy sa na našom území už v 9. storočí používal termín masopust, ako označenie konca jedenia mäsa pred pôstom. V Česku sa mierne pozmenené označenie masopust používa dodnes. My sme však prebrali slovo fašiangy, odvodené z nemeckého fašang, ktoré sa vyvinulo zo slova vast-schant, čo znamená výčap alebo posledný nápoj (podávaný pred pôstom). Pôst zaviedla kresťanská cirkev koncom 4. storočia, ako prechodné obdobie medzi zimou a jarou.

TRADÍCIE POČAS FAŠIANGOV

  • FAŠIANGY NA DEDINE

Iný kraj, iný mrav. Napríklad v obci Devín sa pražila praženica, na ktorú bola pozvaná celá dedina. Mládenci najprv týždeň pred zábavou chodili po dedine a pozývali dievčatá, ale aj starších. Pri obchôdzke nezabudli pobrať vajíčka a slaninu. Praženicu pripravovala richtárka, potom sa začínala zábava, na ktorej boli aj šišky, karamel, závin, huspenina…
V Honte bolo zvykom robiť pálenku. Chlapci chodili po dedine a vyberali zrno, čo bolo spojené s obchôdzkami za dievčatami a pýtaním slaniny, klobásy. Niekde dostali aj údené mäso. Všetko sa odnieslo na priadky, kde dievčatá pripravili pohostenie. Fašiangy sa končili v utorok o polnoci.

Počas fašiangov prevláda bujará zábava,organizujú sa svadby a zabíjačky. Hlavne posledné tri dni sú vyplnené zábavami, nadmerným pitím alkoholu a jedením. Posledný štvrtok pred koncom fašiangov sa v minulosti nazýval aj tučný štvrtok. Tento deň bol príznačný tým, že sa ženy začali správať neobvykle – boli agresívne voči mužom, popíjali v krčmách, tancovali a spievali na uliciach. Jedným slovom – svet je počas fašiangov „hore nohami“.

FAŠIANGOVÉ HRY

Boli tradičnou záležitosťou fašiangov. Počas ktorých boli predvádzané rôzne magicko – rituálne úkony. Po dedinách šli v sprievode mladí muži preoblečení v rôznych

maskách. Najčastejšie to boli masky: Cigánka,Žobrák, Drotár, Stará žena, Prespanka s deckom, Mladucha a Mladý zať, Kováč, Kominár, Handrár,ale aj maska Medveďa, Kozy, Turoňa a Slameníka, ktoré symbolizovali plodnosť, ale aj smrť. V ruke držali ražeň alebo šabľu – prastaré symboly mužskej sily a plodnosti. Na ražeň im ľudia napichovali slaninu, klobásu, dávali im vajcia a peniaze na spoločné posedenie. Zapichovanie ražňa do povaly symbolizovalo pomyselné spojenie neba so zemou.

Muži prezlečení v maskách žobrali, kradli, predstierali prácu, za ktorú sa dožadovali

odmeny, ale aj tancovali tance „na konope“ či „ na ľan“. Ich úlohou bolo zabaviť dedinčanov. Parodovali preto svadobníkov, vysmievali sa z vydajachtivosti, lenivosti, hlúposti, pýchy a spanštelosti a trestali staré dievky- priviazali im na nohu klát. Jedným slovom si mohli dovoliť počas fašiangov to, čo si inokedy nemohli. Strašili malé deti, naháňali, štípali ženy, tancovali s nimi, dokonca ich váľali po zemi.

FAŠIANGOVÉ MASKY

Typické boli obchôdzky v maskách, ktoré slúžili na privolanie jari rôznymi magickými spôsobmi. Fašiangové masky boli najmä zvieracie (turoň, koza, medveď, vlk) a vyzerali strašidelne, pretože ľudia verili, že takto vyplašia démonov a zlých duchov, ktorí ich už nebudú otravovať. Neskôr sa pridali aj masky zvýrazňujúce charakter a zlozvyky opačného pohlavia. Zhotovovali zo slamy, vlnených kožuchov, hrachoviny, ľanu, konopy; napodobňovali mátohy a zvieratá, karikovali ženy i mužov, štrngali zvoncami, nosili prúty, palice či ražne.

Sprievod masiek, ktorý prechádzal dedinou, navštevoval jednotlivé domácnosti, aby dobrorečil a dobrožičil pre navštívený dom. Za vyzvŕtanie domácich a vinšovačky, ktoré boli pre každú obec tradičné, gazdiné za odmenu masky pohostili.

Masky mali ochrániť pred negatívnymi silami ochrániť a zabezpečiť úrodný rok a plodnosť hospodárskych zvierat mali i masky, ktorých výzor sa poväčšine dedil z generácie na generáciu. Zábavy si pri tom užili tiež dosť.Masky majú hlboký psychologický význam. Tým, že nám berú tvár, identitu, oslobodzujú nás od konvencií. Sme anonymní, a tým pádom nie sme zodpovední za nič, čo spravíme.

Ak vás teda už trápia zimné tmavé večery, oblečte si masku a dajte zbohom depresii. Veď za dverami je jar.

Fašiangové masky boli najmä zvieracie a vyzerali hrôzostrašne. Čím bola maska strašidelnejšia, tým mala väčšiu moc a ľudia verili, že démoni a zlí duchovia sa vyplašia a nebudú ich obťažovať. Kedysi nesmel chýbať Turoň, medveď, vlk. Dnes sa poväčšine aj muži prezliekajú za ženy a naopak. V maskách sa vždy zvýrazňujú atribúty výzoru, charakteru alebo zlozvykov opačného pohlavia. Fašiangové obchôdzky sprievodu dedinou mali rituálny priebeh. Ich významom bolo dobrorečenie, dobrožičenie pre navštívený dom. Želalo sa, aby sa darilo po zdravotnej aj hospodárskej stránke. V prvej polovici 20. storočia k maskám pribudol aj vojak so šabľou a práve na túto šabľu napichovali gazdiné potravinové podarúnky pre masky. Každá obec má svoje tradičné vinšovačky a masky na dvore domu nikdy nezabudli domácich vyzvŕtať. V sprievode nechýbal ani ľudový zabávač, ktorý zábave udával tempo.

najznámejšia maska – tur a kôň

Najslávnejšia maska na Slovensku je turoň. Jeho pôvod je zrejme od pratura, predchodcu dobytka. So slovom ‚tur‘ súvisí aj názov Turíce, čo je ďalšia slávnosť.“ Takisto Turiec a aj mená ako Turza a Turzo, to všetko má vraj niečo spoločné s praturom. Turoň je vlastne býk alebo vôl. „Väčšinou ho preto robia dvaja, pričom stoja na sebe, aby bol turoň vyšší. Má vyplazený jazyk, rohy a je symbolom zdravia, vitality, plodnosti.  Doteraz je symbolom sily zemského živlu Býk v slnečnom horoskope. To je vrchol fašiangového sprievodu, je to najtypickejšia maska. Jedna veľmi zaujímavá rozprávka alebo skôr povesť z Čičmian hovorí o tom, ako sa im tu pomocou niekoľkých turoňov podarilo zastaviť a vyhnať Turkov z doliny. Obliekli si masky turoňa a keď išla prvá hliadka, zvedovia Turkov, domáci na nich vyskočili spoza lieskových krov v maskách a Turci sa na smrť vydesili. Nikdy predtým to nevideli a ušli. A jeden voj z horného Ponitria aj odmietol ísť do tej doliny – prišli vydesení, vyplašení, že tam majú hrozné zvery,“

kôň

Jeden je zohnutý a druhý robí trup a zadok. Ten vpredu zasa robí krk a hlavu a majú cez seba prehodenú plachtu.

oblečte sa za opačné pohlavie

Typické je, že ženy sa prezliekajú za mužov a muži za ženy, bohatí za chudobných, chudobní za bohatých a podobne,“ máte príležitosť vyskúšať si inú rolu, presneopačnú.

POCHOVÁVANIE BASY

Pochovávanie basy je ľudová hra parodizujúca skutočný pohreb. Jej základným motívom je zákaz zábav počas nasledujúceho pôstu. Jedná sa o výrazné komické stvárnenie. Hlavnými hranými postavami sú postavy kňaza, rechtora a smútiacich „pozostalých“. Kňaz paroduje obrad rozlúčky, aká býva pri cirkevnom obrade, ohlasuje koniec zábavy a lúči sa s basou, ktorú za náreku prítomných vynášajú von.

Priebeh pochovávanie basy je nasledovný: oznámenie o ochorení, vyšetrovanie lekárom, odvoz do nemocnice, oznámenie o smrti, pohrebný sprievod, plač nad hrobom a čítanie testamentu. Texty však nie sú dané, vytvárajú si ich herci sami, väčšinou ide o improvizáciu. Sú často popretkávané humornými príbehmi a vlastnosťami obyvateľov danej dediny. Pochovanie basy je symbolom toho, že končí najveselšie obdobie roka a začína pôst. Kedy sa má človek upokojiť a venovať sa viac duchovným veciam.

„DII PARENTES – DNI RODIČOV“

Ich súčasťou bolo kladenie jedál na hroby a obrady, pri ktorých sa nosili masky, znázorňujúce predkov.

FAŠIANGY A RITUÁLY

Fašiangy taktiež označovali obdobie, ktoré ukončovalo priadky a za ktorým nasledovalo tkanie. V tomto období sa uskutočňovala aj väčšina svadieb, prebiehali tu rôzne iniciačné obrady: prijímanie mládencov a dievčat do spoločnosti dospelých, učni sa stávali tovarišmi.  V mestách to malo trochu inú líniu, vznikli maškarné bály alebo len bály a plesy. Tak je to aj v súčasnosti, počas Fašiangov máme plesovú sezónu.

PESNIČKA „FAŠIANGY TURICE“

Tradičná pesnička tohto obdobia. Pripomeňme si ju:

Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide,
kto nemá kožúška zima mu bude.
Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem,
dajte mi slaninky, nech sa vypasiem.
Fašiangy, Turíce, fašiangové časy,
jedni pijú, druhí jedia za stolom klobásy.
Tuto nám nedali, tuto nám dajú,
tu koňa zabili, slaniny majú…

  • FAŠIANGY V MESTE

Robili ich remeselnícke cechy. Teda skôr sa tu konali zábavy, ktorých hlavnými organizátormi boli tovariši. Zábavy sa konali väčšinou v dome majstra, pretože sa tu vítali noví tovariši, ktorým poskytli krátkodobé ubytovanie. V tomto období sa zvykli stávať z učňov tovariši. Museli však uspieť v rôznych skúškach. Napríklad v Kežmarku bolo typické kúpanie v studenej a potom v teplej vode, nosenie na žrdi alebo na brvne. Keďže sa zábavy konali u majstrov, ani jedna z ich dcér nesmela zostať na ocot. Niekde bolo známe trhanie husí – tzv. husacia jazda. Snažili sa získať strieborné lyžice alebo hodvábne šatky. Cieľom bolo odtrhnúť husi hlavu. Jednotlivé cechy konali sprievody a snažili sa o čo najväčšiu atraktívnosť. Mlynári behali na chodúľoch, debnári krútili nad hlavami obručami. Remeselnícke fašiangové zvyky zanikli pred 1. svetovou vojnou.

FAŠIANGY V GASTRONÓMII

Fašiangy boli obdobím bohatým na kalorické jedlá, aby sa pred pôstom ľudia dobre najedli. Hoci sa v minulosti stravovalo dosť striedmo, počas fašiangov bolo dovolené aj prejedanie.  Kult novoročnej hojnosti sa tiahol celým obdobím fašiangov. Čerstvé mäsko dobre padlo, vo väčšine rodín sa práve cez fašiangy konali domáce zabíjačky. Bohato prestreté stoly a štedré hodovanie mali priaznivo pôsobiť na hojnosť v nasledujúcom roku. Panovala predstava, že kto sa na fašiangy dosýta nenaje, bude po celý rok hladný.

Tradičnými jedlami boli fánky, šišky, pampúchy, záviny a zabíjačkové špeciality. V domoch sa pieklo mäso, slaninka s klobáskou, varila huspenina, škvarky, jaternice vyprážali šišky (koblihy, pampúšiky, krapne) a fánky (božie milosti, chrapne, drchanice, herovky). Fánky a šišky sa pokladali za obradné  pečivo, ktorému sa kedysi pripisovala ochranná a plodonosná funkcia, tvary mali jednoznačne symbolický význam a zrejme slúžili aj pri babských veštbách.

Varili sa dlhé rezance= párance a šúľance. Podávali sa s tvarohom, bryndzou.Podávalo sa víno, pálenka, alkohol.  Bolo zvykom sa riadne najesť pred obdobím pôstu. Typické boli aj obchôdzky v maskách, kde mládež získavala jedlo, z čoho sa potom niečo spoločné urobilo, zväčša richtárka. Niekde sa všetko odnieslo na priadky, kde dievčatá pripravili pohostenie.

FAŠIANGY V INÝCH KRAJINÁCH

KARNEVAL V RIU DE JANEIRO

Pôvod karnevalov vo svete siaha ešte do obdobia na sklonku Rímskej ríše. Kresťanstvo využilo pohanskú tradíciu predzvesti jari a počas zimných mesiacov pred pôstom a Veľkou nocou sa uskutočňovali rôzne oslavy. Karnevaly boli typické pre románsku oblasť južnej Európy. Pre germánsku a západoslovanskú oblasť boli typické fašiangové slávnosti. S objavením Ameriky sa karneval spolu so španielskymi a portugalskými osadníkmi dostal na nový kontinent. Žili tu aj miestni obyvatelia a vozili sem čiernych otrokov z Afriky. Karneval sa pre multietnické a utláčané obyvateľstvo stal jedným z mála zdrojov zábavy. Karneval v Riu de Janeiro zažil rozkvet v 20. storočí. Stal sa neobmedzeným zdrojom zábavy, ale i výnosného obchodu a sexuálnej turistiky. Začali ho navštevovať milióny ľudí aj významné osobnosti šoubiznisu z celého sveta. Napriek väčšej obozretnosti po rozšírení AIDS karneval ďalej dominuje atraktívnosťou farieb kostýmov, masiek a výrazne obnažených tiel tancujúcich za vzrušujúcich rytmov samby.

BENÁTSKY KARNEVAL

Tradície tejto honosnej slávnosti siahajú až do 11. storočia. Bývala obdobím zábavy pred pôstom. Dôležitú úlohu v nej zohrávali masky. Boli zárukou anonymity. Najväčšiu výstrednosť dosiahol karneval v 18. storočí. S rozvojom priemyslu však začal upadať, až takmer zanikol. Znovu bol obnovený v roku 1979 a odvtedy každoročne láka do Benátok státisíce návštevníkov. Celé Benátky sú v tomto období jedným veľkým sprievodom masiek. Najväčším lákadlom sú klasické masky v nádherných historických kostýmoch. Mnohé z nich sú skutočnými umeleckými dielami.
Informácie čerpané aj z:
http://www.nmg.sk/clanky/Fasiangy.pdf
https://varecha.pravda.sk/recepty/tag/lahodky-fasiangove-hodovanie/1

Dobroty na fašiangy nájdete na:
http://mysiakovaskolavarenia.sk/2017/11/11/varime-a-pecieme-na-sviatky-a-slavnostne-prilezitosti/

… VARÍME A PEČIEME NA SVIATKY …

HROMNICE = OBETOVANIE PÁNA /02.02.2018/

Varíme na sviatky
– HROMNICE = OBETOVANIE PÁNA  –

Keď na Hromnice sneh a vietor duje, to skorý príchod jari zvestuje.
Na Hromnice o hodinu více.

 

SVIATOK ÚZKO SPOJENÝ S PRÍRODOU

Tento sviatok je spojený s príchodom jari. Druhého februára je presne polovica zimy za nami a ľudia verili, že v tento deň sa stretáva magická zimná sila s jarnou. Je to deň plný pranostík. V minulosti, keď boli tuhé zimy a bolo veľa snehu tak sa ľudia vyšantili v tento deň na sánkovačkách.

Hromnice sú úzko späté s hlavným slovanským božstvom, bohom hromu a blesku Perúnom, ktorý v tomto období prichádzal na Zem, aby zvrhol temné sily a vládu zimy. Jeho príchod bol očakávaný v podobe búrky, keď bleskom a hromom prebúdzal prírodu a zaháňal zlých duchov. Dnes takáto búrka prichádza až na jar, začiatkom februára sa ešte neblýska a nehrmí.

ETYMOLÓGIA SLOVA

Je to sviatok ohňa. „Východní Slovania nazývali tento sviatok ‚vstretenie‘, teda stretnutie, lebo je to ako švík zimy a leta. Na Slovensku je to jednoznačne Perúnov sviatok, keďže Perún je vládca ohňa, hromu a blesku. Na Hromnice sa pálili sviečky – Hromničky a pália sa dodnes.

TRADÍCIE, HISTÓRIA A GASTRONÓMIA NA HROMNICE

Dnešná podoba sviatku sa odlišuje od tej, ktorú poznali naše prastaré matere. V minulosti sviatok Hromníc nebol len záležitosťou cirkevnou, ale k sviatku sa viazali aj mnohé pohanské zvyky súvisiace s predpovedaním počasia a zabezpečením dobrej úrody. Pozornosť ľudí sa sústreďovala hlavne na pestovanie konope a ľanu. K tomuto sviatku sa viazali tiež rôzne ľudové zvyky: gazdiné v tento deň varili dlhé cestoviny, aby rastliny narástli dlhé, v niektorých oblastiach platil zákaz pracovať v lese a iné. Hromnice znamenali takisto dôležitý deň pri predpovediach počasia.

Podľa ľudových pranostík teplé počasie na tento sviatok bolo neželané, lebo signalizovalo dlhú zimu, slabú úrodu a chudobu. Naopak, zima na Hromnice znamenala skorý príchod jari. Svedčia o tom viaceré ľudové porekadlá.

KRESŤANSKÝ SVIATOK

Hromnice sú kresťanským sviatkom obetovania Pána, alebo sa tiež nazýva Očistec Panny Márie. Je to spomienka na deň kedy Panna Mária priniesla do chrámu Ježiša, aby ho obetovala Bohu a to presne 40 dní po jeho narodení. V tento deň sa  koná obrad požehnania hromničných sviečok, liturgia svetla ako symbol očisty a procesia so zapálenými sviecami. Posväteným sviecam nazývaným Hromničky sa podľa ľudových tradícií pripisovala ochrana pred hromom a bleskom. Na vidieku ich v minulosti zapaľovali počas búrok a dodnes sa používajú pri pohrebných obradoch.

Korene kresťanského sviatku Obetovanie Pána siahajú do 5. storočia nášho letopočtu. Názov Hromnice je odvodený od posvätených sviečok, ktoré veriaci pokladali za symbol Ježiša Krista. Pápež Gelasius v roku 494 zaviedol v cirkvi tradíciu sprievodu okolo kostola s horiacimi sviečkami, špeciálne požehnanými pre tento účel, aby tak nahradil sprievod so sviečkami, ktorý bol súčasťou pohanskej slávnosti. Luperkálií konajúcich sa od polovice Januára až do začiatku Februára. Počas osláv sa rituálne obetovali zvieratá – capy a psy – na počesť boha Pluta a bohyne Junany. Z koží zvierat vyrábali remene, s ktorými na uliciach šľahali okoloidúcich, najmä ženy. Zvyky a rituály počas Luperkálií mali viesť k čistote duše, ktorá sa nazývala Februatio. Vtedajší posledný mesiac v roku – február – sa pomenoval podľa čistoty, ktorá bola jeho hlavnou náplňou. Hlavnou podstatou tohto sviatku je očistiť si dušu od hriechov.

O HROMNIČKÁCH – SVIEČKACH

Iste si spomeniete, že starí rodičia vždy pálili takzvané hromničné sviečky, ktoré majú viac funkcií. Keď ju pálite, robíte rituál na ochranu domu pred bleskom a hromom. Potom sa sviečka odkladá, nespáli sa celá, len sa nechá trochu odhorieť. Sviečok je viac a používajú sa potom, keď niekto umiera. Aby sa mu uľahčilo umieranie, hromničná sviečka sa mu zapáli pri hlave. To sú staré zvyky, ale niečo pretrvalo dodnes. Hromničné sviečky sa používali napríklad pri bolestiach hrdla, angínach. Vraj to lieči aj iné zápalové drobnosti, ale to sú povery. No verilo sa, že hromničné sviečky majú čarovnú moc a silu, preto sa odkladali.“ Fašiang, ktorý je už pred Hromnicami, pokračuje aj po nich.

HROMNICE VO SVETE

ANGLICKO

 

 

 

 

Hromniciam hovorí Candlemas (Sviatok sviečok) alebo Bridget´s days (Brigitin deň). V predkresťanskej dobe Brigita, bohyňa keltskej mytológie, vládla slnku a ohňu. Súčasťou keltského sviatku Oimelc, ktorý pripadal na Hromnice, bolo zapaľovanie ochranných ohňov a čistenie ohniska, ktoré potom mohla zapáliť len mladá deva symbolizujúca bohyňu Brigitu. V roku 453 sa z keltskej bohyne stala svätá Brigita.
Čerpané z:
http://slovenske-zvyky.webnode.sk/kalendar-akcii/zima/hromnice/
http://www.panorama.sk/sk/sprievodca/hromnice/2175

https://domov.sme.sk/c/4286300/ku-krestanskemu-sviatku-hromnice-sa-viazu-aj-ludove-zvyky-a-pranostiky.html#ixzz538F8qAnj
http://www.wordwoog.estranky.sk/clanky/hromnice.html

… VARÍME A PEČIEME NA SVIATKY …

POPOLCOVÁ STREDA /14.02.2018/

Varíme na sviatky
– POPOLCOVÁ STREDA  –

Koniec bujarých osláv a veselia, začiatok pôstu.
Popolcová streda je pripomienkou ľudskej konečnosti a cieľa či smerovania vlastného života.

POPOLCOVÁ STREDA

Obdobie veľkonočného pôstu začína dňom, ktorý poznáme pod názvom „Popolcová streda“alebo „Škaredá streda“.  Slávenie Popolcovej stredy bolo zavedené v 7. storočí a tento deň sa stal dňom pokánia a pôstu. Pôst mal pomôcť človeku nájsť cestu k duchovným hodnotám.

Nebola zasväteným dňom, kto však nebol nútený nejakou súrnou prácou, pokladal si za svoju povinnosť zájsť v ten deň do kostola na popolec. Tento akt je sprevádzaný slovami: ”Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš.“ alebo ”Obráť sa a ver evanjeliu.“ Je to symbol pokánia.

Tento symbol sa vzťahuje na blízkovýchodnú tradíciu našich predkov, čiže sypania si popola na hlavu na znamenie pokánia pred Bohom. Stále je zvyk hovoriť, keď človek urobí chybu, že si teraz „sype  popol na hlavu“, aby napravil čo spôsobil a pokazil a vyprosil si tak od Pána Boha odpustenie.

Veriaci si na prijatie sviatosti v tento deň obliekali v zmysle prvokresťanských tradícií kajúci odev a posýpali sa popolom. Zvyk posýpať sa popolom pretrval dodnes, avšak už len symbolicky, kedy kňaz urobí popolom krížik na čelá veriacich. Odev bol ladený do smútočných farieb čierna, fialová, biela.

AKO VYRÁTAME POPOLCOVÚ STREDU?

Je to pohyblivý sviatok, jeho dátum sa ráta podľa lunárneho kalendára a pripadá na 40. deň pred Veľkou nocou. Do týchto dní však nepočítame nedele, preto popolcová streda vychádza vždy na 47 deň pred veľkonočnou nedeľou.

ETYMOLÓGIA SLOVA

Názov dňa „Popolcová streda“ pochádza zo zvyku páliť palmy, u nás bahniatka z Kvetnej nedele minulého roka. Takto získaný popol sa potom používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení popolom na čelo.

HISTÓRIA

Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od siedmeho storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia.

Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia.

Koncil v Benevente v roku 1091 zaviedol tento obrad pre celú cirkev, pričom sypanie popola na hlavu sa nahradilo značením kríža na čelo veriacich. Tento obrad sa kedysi konal na prvú pôstnu nedeľu, ktorou sa pôvodne 40-dňové obdobie pôstu začínalo.

GASTRONÓMIA POČAS PÔSTU A  POPOLCOVEJ STREDY

V domácnostiach sa v skorých ranných hodinách všetok riad vyumýval od mastnoty fašiangových jedál, do stravy sa zaradili kyslé mliečne polievky. Cestoviny sa počas pôstu varili najmä v nedeľu, v mestách sa konali rybacie hody.V tomto období sa jedli kaše, strukoviny, kyslá kapusta, múčne jedla, bylinkové čaje. To malo za následok, že sa telo prečistilo. Najčastejším jedlom Popolcovej stredy bola kyslá mliečna polievka a šúľance s makom. Pôst končil na Bielu, veľkonočnú sobotu po vzkriesení Krista. Večer na Bielu sobotu je tzv. Vzkriesenie a po ňom po západe Slnka sa už môže konzumovať aj mäso, najčastejšie je to údená veľkonočná šunka.

PÔST

Post je prevzatý zvyk našich praotcov, ktorí intuitívne pochopili skutočnú podstatu pôstu. Vedeli, že telo po celoročnom cykle potrebuje čas na regeneráciu metabolizmu, tak ako potrebuje spánok, vzduch, vodu, odpočinok.

Pôst zdržanie sa jedenia vôbec alebo len mäsitých a mastných pokrmov v určité dni; v náboženskom zmysle prejav kajúcnosti a očisty. V pôstnom období boli zakázané zábavy, spev, tanec, svadby, hostiny, varili sa pôstne jedlá. Posledná tanečná zábava pred adventom bola na Katarínu, zábavy sa tradične nekonali ani v období veľkého pôstu. Pod pojem pôst môžeme zahrnúť všetko, čo nám pomôže žiť lepším a zdravším životným štýlom.

Za pôstny deň sa považuje každý piatok v roku, ale pôstny úkon je ľubovoľný. Môže to byť:

  • Zdržiavanie sa mäsitého pokrmu, mäsitým pokrmom rozumieme: akékoľvek mäso živočíšneho pôvodu okrem rýb a morských plodov, výrobky z mäsa v akomkoľvek pomere. Jedlá pripravované na bravčovej a hydinovej masti
  • Zrieknutie sa sladkostí, fajčenia, pitia alkoholu či televízie, koncertu, diskotéky, spoločenského programu, alebo inej zábavy…
  • Vykonanie nejakého dobročinného skutku (pomoc starým, návšteva chorých, pomoc núdznym, chudobným, biednym, postihnutým, trpiacim)
  • Iný skutok sebazaprenia/obety/pokánia.
  • Modlitba navyše: liturgia hodín(breviár), 5 desiatkov svätého ruženca, krížová cesta, iná 15 minútová modlitba, alebo čítanie Biblie aspoň 15 minút.
  • Viac vďačnosti, trpezlivosti, ocenenia druhých, odpustenia, súcitu, menej kritizovania, negativizmu, menej slov, ktoré očierňujú, špinia a zraňujú, menej zatrpknutosti, nepriateľstva, a beznádeje, neprajnosti a podozrievania, hnevu a pesimizmu, menej pýchy a viac pokory…

PÔSTNE JEDLÁ :

Charakteristické jedlá viažuce sa k obdobiam alebo dňom pôstu. Dodržiavanie pôstnych termínov a charakter pôstnych jedál ovplyvnilo kresťanstvo. Za pôstnu sa považovala predovšetkým rastlinná strava. Tradičnými pôstnymi jedlami boli preto rôzne polievky – obilninová, kapustová, strukovinová, cesnaková, hubová, ovocná, prívarky zo strukovín, kapusty, zemiakov a kaše z múky alebo krúp. Na zápražku alebo omastenie jedál sa používali rastlinné oleje alebo stopené maslo, ktoré sa tiež považovali za pôstne. Pôstnymi boli múčne jedlá – cestoviny, placky a chlieb. Zo živočíšnej stravy mali pôstny charakter predovšetkým studenokrvné ryby, ale jedli sa aj žaby a raky. V období pôstu sa predkovia zriekali i alkoholických nápojov z nealkoholických všetkých okrem mlieka. Pri prísnom dodržiavaní pôstu (najmä u pravoslávneho a gréckokatolíckeho obyvateľstva) sa nesmeli jesť ani mliečne výrobky. Výnimky sa robili len v strave malých detí, ktorým sa aj v čase pôstu dávalo mlieko a mliečne výrobky. V priebehu 20. storočia došlo u rímskych katolíkov k oficiálnemu skráteniu dlhotrvajúcich pôstnych období. Z pôvodne 40-dňového pôstu pred Veľkou nocou sa pôst dodržiaval len na Popolcovú stredu a Veľký piatok. Z pôvodného 30-dňového pôstneho obdobia pred Vianocami sa ľudia postili už len na Štedrý deň a pôstny charakter si zachovávala aj štedrovečerná hostina. Dlho, u staršej generácie až do súčasnosti, pretrvávalo varenie bezmäsitých jedál pravidelne každý piatok.
Čerpané z:
http://slovenske-zvyky.webnode.sk/kalendar-akcii/zima/popolcova-streda/
https://dennikn.sk/blog/popolcova-streda/

… VARÍME A PEČIEME NA SVIATKY …

SVÄTÝ VALENTÍN /14.02.2018/

Varíme na sviatky
– SVÄTÝ VALENTÍN  –

Pre mnohých z nás je to rozporuplný sviatok, ktorý u nás kedysi nebol známy a ani sa neoslavoval. Kto bol Svätý Valentín? Prečo sa tento sviatok udomácnil aj u nás? Ide iba o gýč a ťah na bránu pre obchodné reťazce alebo je naozaj tento deň dôvodom na oslavu?

Dá sa naň skutočne pozerať rôzne. Tento deň je vhodný na to, aby sme sa trošku zastavili v chaotickej a uponáhľanej dobe a venovali kus svojho času svojim blízkym a spriazneným dušiam. Nechali sa unášať prijemnými pocitmi, ktoré v nás vyvolá sladká drobnosť či dobrá večera, alebo len vedomie toho, že máme niekoho kto nás má rád takých aký sme. A kto nemá vedľa seba práve partnera, to predsa nevadí. Veď povedať si v rodine, či kamarátom MÁM ŤA RÁD a urobiť im pekný program je tiež celkom milé. Alebo venovať kus svojej lásky zvieratkám a napríklad s nimi niekam vybehnúť tiež nie je na zahodenie. Tento sviatok vôbec nemusí byť iba dňom zamilovaných, ale dňom lásky . Ide o to ako si tento deň nastavíte a pozriete sa naň.

PREČO VÔBEC OSLÁVIŤ LÁSKU?

LÁSKA. V tomto slove nájdete iba päť písmen, ktoré znamenajú pre ľudí ako jednotlivcov, aj ako skupiny veľmi veľa. Sprevádza nás už od začiatku života. Je pri zrodení každého z nás a je naším dobrým priateľom po celý život. Dáva nám zmysel, naplnenie, poznanie.  Učí nás poznávať naše emócie, pocity, radosti i starosti…

Prináša nám pozitívne aj negatívne poznania, lebo každá skutočnosť v našich životoch má dve strany. Už ako deti milujeme rodičov, starých rodičov, súrodencov,  zvieratá či prírodu, jedlo, nejaké to hobby a pod. a rozpoznávame dobro a zlo v rozprávkach.   Láska ma naozaj neskutočné množstvo foriem a prejavov. Už ako deti sa s ňou stretávame nielen doma, ale i v škôlkach pri detských platonických láskach, ktoré postupom času sa menia na pubescentné a prerastú až do  skutočnej dospeláckej lásky. Vtedy sme bohatší o poznanie, že skutočné šťastie je vtedy, keď sme ľúbený a ľúbime.

Tento bohatý cit na množstvo emócii sa dá  vnímať ako veľký dar o ktorý sa však treba starať a pestovať ho. Aby sme oň neprišli a nezovšednel nám. Aj keď veľa krát nám ukáže aj tú druhú stranu svojej tváre a my prežijeme vďaka nej i bolesť a trápenie aj tak je dobré ju prežiť a to naplno. Lebo to čo prežíva zamilovaný človek, bežne to len tak hocikto neprežije. Zrazu zistí, že ten svet je krajší, farebnejší, má viac zvukov a všade navôkol poletujú hormóny šťastia – endorfíny.  Nič nie je neprekonateľné a máte pocit, že zdoláte čokoľvek, lebo máte po svojom boku niekoho kto je vašou oporou, spriaznenou dušou. Je to takmer rovnako zmýšľajúca bytosť.  Zrazu zisťujete, že sa dokážete urobiť šťastnými navzájom a je Vám dobre. To všetko sú prvopočiatky lásky …. preto si myslím, že si zaslúži, aby sme ju oslavovali, pretože vďaka nej človek prežije niečo krásne.

ETYMOLÓGIA SLOVA

Láska sa nedá definovať jednoznačne. Každý jednotlivec ju vníma inak. Vo všeobecnosti platí, že láska je najhlbší cit človeka, ktorého je schopný. Či už k ľuďom, zvieratám, veciam, k veciam, ktoré nás napĺňajú a v ktorých chceme dosiahnuť vrchol možného.

GASTRONÓMIA NA VALENTÍNA

Tento sviatok je úzko spätý s romantickými chvíľkami medzi, ktoré možno zaradiť dobré jedlo, pitie, hudbu, výzdobu.

Sú dve možnosti, ako si užiť túto časť dňa. Buď sa zveriť do rúk odborníkom a včas si zarezervovať miesto v nejakej peknej reštaurácii s obsluhou a dobrým jedlom. Týmto Vám odpadne nákup, domáca príprava, stres … vašou jedinou starosťou budú kvety, nejaká sladká drobnosť pre dámy a „tučná“ peňaženka. Ale zase kto by neurobil čokoľvek pre lásku, keď je zamilovaný. A taktiež nie je vôbec zlý nápad si vyjsť niekde do spoločnosti a spojiť to s dobrým jedlom.

Pre tých ktorý dávajú prednosť súkromiu v tento deň v podstate je celý v ich réžii  aj s prípravou jedla. Preto je dobré na tento deň sa dobre pripraviť v predstihu, aby všetko klaplo tak ako si predstavujeme. Tak si zabezpečíme, že nebudeme v strese a deň prebehne v pohode. Pokojne si urobte plán čo sa bude variť, z koľkých menu sa sviatočná tabuľa bude skladať. Spíšte si pozorne aké suroviny v akom množstve budete potrebovať a čo sa dá, nakúpte si vopred. Na poslednú chvíľu si nechajte veci, ktoré v chladničke postoja 2 – 3 dni. Pamätajte na to, že niektoré „veci na varenie“ je možné pripraviť si vopred a v deň prípravy ich len vytiahnuť z mrazničky či chladničky ako napr. vývary, marinády, rôzne pasty, emulzie, koreniace zmesi, cesta na koláče a torty, krémy a pod. Ak pripravujete ryby, nezabudnite filety zbaviť kostí, aby ste netrávili tento čas v neútulnej čakárni na pohotovosti. Rovnako zvýšenú pozornosť venujte aj ustriciam, slávkam a pod. pamätajte, že tieto suroviny musia byť čo najčerstvejšie.

Myslite na to, že je to výnimočný večer a teda Vás bude aj niečo stáť, lebo suroviny, ktoré sú spojené s týmto dňom nepatria k lacným. Jedávame ich však výnimočne a raz za čas si môžeme pripraviť i niečo exkluzívnejšie než jedávame bežné. Na stole by nemali chýbať šampanské jahody morské plody, ustrice, lanýže, krevety, rôzne druhy orechov, syry  čokoláda.   Zamerajte sa na čerstvosť surovín a kvalitnú prípravu.

Tak ako budete dbať na samotnú prípravu jedla nezanedbajte, ani výzdobu stola. Veď to je koniec – koncov to prvé čím ohúrite svoje polovičky. A ak si dáte záležať určite stúpnete v očiach svojej milovanej o ďalší stupienok vyššie.

Záverom ešte taká drobná rada. V podstate to nemusia byť ani veľmi honosné jedlá a nemusí byť na tanieri všetko možné. Pamätajte, že ako pri varení, tak i pri výzdobe platí, že menej je niekedy viac. Nemusíte sa snažiť, aby Vaše jedlo bolo ako s Grandhotela. Dôležité je, že ste ho pripravovali s láskou a venovali ste svoj čas tým koho zbožňujete.

KTO BOL  SVÄTÝ VALENTÍN

ŽIVOT

Svätý Valentín bol kňaz, ktorého 14. februára 269 na príkaz cisára Claudia II. umučili. Cisár vydal nariadenie zakazujúce manželstvá, ktorým chcel posilniť rímsku armádu. Bol totiž presvedčený, že ženatí muži sú zlými vojakmi, pretože nie sú ochotní opustiť svoje rodiny. Navyše podľa neho slobodní vojaci bojovali statočnejšie. Povolanie na sobáš teda získal len muž, ktorý nebol vhodný na vojenské remeslo a tiež vyslúžili bojovníci. Biskup Valentín, ktorý prial láske, napriek cisárovmu zákazu tajne sobášil mladých milencov. Odmietol uveriť v rímskych pohanských bohov a zriecť sa kresťanskej viery. Vo väzení pokorne čakal na svoju popravu, ešte pred ňou sa bezhlavo zamiloval do slepej dcéry väzenského dozorcu. Pevnou vierou a láskou vrátil svojej milovanej Astérii zrak a na rozlúčku jej napísal odkaz: Od Tvojho Valentína. Odtiaľto teda pochádza zvyk valentínskych pohľadníc. Biskupa Valentína 14. februára zbičovali, ukameňovali a napokon sťali. Jeho obrovský súcit a hrdinstvo si vyslúžili veľký obdiv a v stredoveku patril Valentín medzi najpopulárnejších svätých mužov v Anglicku a Francúzsku.

HISTÓRIA

PREMENA POHANSKÉHO SVIATKU NA CIRKEVNY

Oslava sviatku svätého Valentína siaha až do antického Ríma. Rimania každoročne 15. februára usporadúvali pohanský festival s názvom Lupercalie na počesť známej rímskej vlčice. Tá podľa legendy odchovala zakladateľov Ríma Romula a Rema. Dvaja ochrancovia stáda behali okolo rímskej hory Palatina pred vlkmi a švihali okolo seba bičom. Ak bič zasiahol ženu, verili, že sa stala čistou a plodnou. Tento festival bol jednou z mála udalostí, kde sa prísne mravy povolili a dievčatá a chlapci mali dovolené stretnúť sa. Dievčatá vtedy písali svoje mená na lístočky, ktoré chlapci vyťahovali z krčahu. Dievča, ktorého meno z nádoby vytiahol, chlapec sprevádzal počas celého festivalu. Z týchto známostí často vznikali manželské zväzky.

V tomto období sa konali aj slávnosti na počesť bohyne Juno (v Grécku nazývanej Héra), kráľovnej všetkých bohov a ochrankyne žien a svadieb. Slávnosti boli spájané s očistou od zla a oslavou ženskej plodnosti, ktoré často prerástli až do neviazaných orgií. Pápež Gelasius I. ich preto v roku 494 zakázal a cirkev obľúbený sviatok presunula na 14. Februára, ktorý bol zasvätený svätému Valentínovi, patrónovi snúbencov a zamilovaných.

Zaujímavá je aj legenda, ktorá hovorí, že sv. Valentín mal rád ruže a iné voňavé kvety, ktorými obdarúval snúbencov a prial im šťastný život, a preto sa považuje za patróna snúbencov a mladomanželov. Ďalšia legenda hovorí o láske medzi Bohom a človekom, ktorý je stvorený na obraz Boha. V Láske prichádza pokoj a solidarita, jednota a čistota. Dnes je sviatok sv. Valentína populárny najmä ako sviatok zaľúbených.

TRADÍCIE – SLOVENSKO

VALENTÍNSKE POHĽADNICE A LÍSTOČKY

Tradíciu zamilovaných pohľadníc a lístočkov založil francúzsky vojvoda Karol Orleánsky, ktorý sa po prehratej bitke pri Azincourte v roku 1415 dostal do britského zajatia. Z londýnskeho Toweru poslal svojej manželke prvú Valentínku. Komercionalizácia zasiahla deň sv. Valentína až v 19. storočí. Prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov sa valentínska tradícia rozšírila do celého sveta. Zaľúbení v tento deň podpisujú svoje listy slovami „Od Tvojho Valentína” aj v tých krajoch, kde nevyznávajú kresťanstvo. Cirkev v súčasnosti bojuje proti zjednodušovaniu posolstva svätého Valentína o vernosti a vzájomnom poznávaní sa a proti redukovaniu partnerských vzťahov na telesnú rovinu. Snaží sa ľuďom pripomenúť, že aj pre sviatosť manželstva hodno položiť život.

TRADÍCIE – INÉ KRAJINY

ŠKANDINÁVIA

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

V Dánsku je Valentín ešte nováčik, oslavuje sa len od deväťdesiatych rokov. Napriek tomu je veľmi obľúbený a okrem romantických valentínok si zaľúbenci vymieňajú aj lisované snežienky. Valentínky sa tu zásadne nepodpisujú menom, ale bodkami a prijímateľ musí uhádnuť, od koho valentínka je.

Ak sa mu to podarí, na Veľkú noc dostane čokoládové vajíčko. V Nórsku zasa koluje legenda, podľa ktorej je párik vtáčikov znamením lásky, preto ľudia 14. februára trávia prechádzkami v prírode a hľadajú ich. Vo Fínsku o romantike nemôže byť ani reči – 14. február je doslova „deň priateľstva“ a Fíni ho trávia najmä žúrovaním s kamarátmi!Pre každého niečo – Južná Kórea

V Južnej Kórei si každý príde na svoje! Valentín je najmä sviatok mladých párov a jeho variácie sa opakujú tri mesiace za sebou. Všetko sa začína 14. februára, keď ženy prekvapia svoje polovičky kvetmi, sviečkami a čokoládou.

Presne o mesiac, 14. marca, sa karty obracajú a muži nielenže majú svoju lásku zaplaviť čokoládou a kvetmi, ale jej aj darovať originálny darček – tento sviatok sa nazýva Biely deň. A pre tých, ktorí sú single, je tu 14. apríl, teda Čierny deň, keď nezadaní mladí ľudia jedia špeciálne čierne rezance s fazuľovou omáčkou.

JUŽNÁ KÓREA

 

 

 

 

 

V Južnej Kórei si každý príde na svoje! Valentín je najmä sviatok mladých párov a jeho variácie sa opakujú tri mesiace za sebou. Všetko sa začína 14. februára, keď ženy prekvapia svoje polovičky kvetmi, sviečkami a čokoládou.

Presne o mesiac, 14. marca, sa karty obracajú a muži nielenže majú svoju lásku zaplaviť čokoládou a kvetmi, ale jej aj darovať originálny darček – tento sviatok sa nazýva Biely deň. A pre tých, ktorí sú single, je tu 14. apríl, teda Čierny deň, keď nezadaní mladí ľudia jedia špeciálne čierne rezance s fazuľovou omáčkou.

ANGLICKO

 

 

 

 

Niektoré Angličanky ešte stále oslavujú sviatok lásky starým zvykom, podľa ktorého si pred spaním na vankúš položia päť vavrínových listov – do každého rohu a do stredu. Vďaka tomu sa im má v noci prisniť ich budúci manžel. Vo Walese žiadneho Valentína nepoznajú, ale 25. januára oslavujú deň svätého Dwydwena, keď si zaľúbenci vymieňajú špeciálne vyrezávané drevené lyžice. Tie sa stali také obľúbené, že sú aj častým svadobným darom.

TALIANSKO

 

 

 

 

 

V domácom Taliansku Valentín milujú! Stará talianska legenda hovorí, že prvý muž, ktorého slobodná žena v tento deň stretne, sa do roka stane jej manželom. Alebo aspoň nejaký veľmi podobný muž… Romantická večera a kvety sú samozrejmosťou, obľúbeným darčekom je Bacci Perugina, teda malé orieškové čokoládky v tvare srdiečka. Ak dostanete od Taliana červené ruže, pozorne ich spočítajte, každý počet má totiž svoj význam!

12 ruží znamená „Zostaň so mnou“, 3 vravia „Milujem ťa“ a 9 znamená „Spolu na celý život“. Ak ste dostali presne 108 ruží, tak gratulujeme, práve vás bez slov požiadal o ruku!

JUHOAFRICKÁ REPUBLIKA

 

 

 

 

 

V Juhoafrickej republike sprevádzajú deň sv. Valentína hlavne festivaly a kvety. Milým zvykom je, že ženy si v tento deň pripínajú na rukáv meno muža, ktorému patrí ich srdce. V niektorých prípadoch sa práve takto muž dozvie o tajnej obdivovateľke! Zvyk pochádza ešte zo starovekého Ríma.

ČÍNA

 

 

 

 

 

Číňania oslavujú svoj sviatok lásky vždy siedmy deň v siedmom lunárnom mesiaci a volá sa Festival siedmej noci alebo jednoducho Quixi. Podľa tradičnej rozprávky sa do seba zamilovali chudobný pastier kráv Nulang a krásna dcéra hviezdnych bohov Činu, zosobášili sa a mali spolu dvojičky. Bohovia sa však na dcéru nahnevali, že sa vydala za chudobného muža, a tak sa musela vrátiť domov. Keď počuli nárek detí, dovolili manželom stretávať sa vždy aspoň raz do roka, v deň Quixi. V tento deň ženy pripravujú melóny a iné ovocie ako obetu pre Činu v nádeji, že im pomôže nájsť dobrého manžela, a páry navštevujú chrámy, aby sa pomodlili za dobrú budúcnosť. V noci Číňania pozorujú hviezdy a dúfajú, že tam zazrú práve zamilovanú Činu a Nulanga v podobe hviezd.
Čerpané z:
http://www.danielarau.sk/historia-valentin/#.WmH0IjuDPIU
http://www.hanulka.cz – obrázok

Recepty k tejto tématike nájdete na:
VARÍME A PEČIEME NA SVIATKY A SLÁVNOSTNÉ PRÍLEŽITOSTI.

… VARÍME A PEČIEME NA SVIATKY …

VEĽKÁ NOC /01.04.2018/

Varíme na sviatky
– VEĽKÁ NOC  –

 

Šibi, ryby, mastné ryby,

kus koláča od korbáča,

ja chcem iba máličko,

maľované vajíčko.

Maľované vajíčko,

pekný božtek na líčko,

k tomu zdravia moc

a veselú Veľkú noc.

Pre kresťanov je Veľká noc najväčším sviatkom v roku, dokonca je dôležitejší ako Vianoce, pretože veľkonočné sviatky vystihujú podstatu kresťanstva. Taktiež tento sviatok je sviatkom jari.

VEĽKÁ NOC V GASTRONÓMII

Veľká noc je pohyblivý sviatok, pre kresťanov jeden z najvýznamnejších. Predchádza mu dlhý čas príprav – štyridsať dňový pôst -, ktorý sa dodržiava už celé stáročia. Nevzťahoval sa len na jedlo, ale na celý spôsob života. Prestali tanečné zábavy, veselé spoločenské večierky, na vidieku sa skončili priadky a páračky. V čase pôstu každá žena priadla doma sama, umĺkol spev a ozývali sa len vážne pôstne piesne. Muži odložili fajku a celú dobu sa nedotkli alkoholu. Zo ženského kroja zmizli pestré farby a bohato zdobené súčasti.

Predveľkonočný pôst, ktorý vystriedal obdobie vianočného hodovania a fašiangovej nestriedmosti, od základu zmenil stravovanie našich predkov. Ešte na prelome 19. a 20. storočia sa v niektorých oblastiach dôkladne vymyli hrnce, v ktorých sa varili tučné jedlá a dočasne sa vyniesli na povalu. V rodinách dokonca vymenili riad, z ktorého jedli a kovové lyžice nahradili drevenými. V čase pôstu sa často mastilo len rastlinným olejom, zväčša konopným alebo ľanovým, menej už maslom.

Strava bola veľmi jednoduchá. Skladala sa z rôznych múčnych jedál, kaší, zemiakov, strukovín, sušeného ovocia. Varili sa jednoduché polievky a omáčky, veľmi sa využívala kvasená kapusta, ktorá sa jedávala aj surová s krajcom suchého chleba (z dnešného pohľadu ideálna kombinácia pre zdravú výživu a redukčnú diétu) – nielen ako desiatu či olovrant, ale aj ako hlavné jedlo (obyčajne večera). Dospelým sa odporúčalo celkovo obmedzovať množstvo stravy počas dňa, až večer sa zjedlo trochu kyslej kapusty alebo ovocie a chlieb. Dnes by sme to považovali za ideálne kontrastné odľahčovacie dni po vianočnom a novoročnom hodovaní.

V období pôstu nebolo dovolené jesť mäso, a to ani v nedeľu. Niekto sa dokonca zriekal i mlieka, syrov a vajec – teda potravín, ktoré pochádzali z teplokrvných zvierat. Dodržiavanie pôstu sa postupne zmierňovalo.

K pôstnemu obdobiu patria aj typické jedlá. Vyskytujú sa najmä na pôstne nedele, ktoré sú štyri a o týždeň po nich nasleduje Smrtná nedeľa, keď dievčatá vynášajú smrtku – symbol zimy. Nasleduje Kvetná nedeľa, keď sa svätia ratolesti, väčšinou z vŕby, rakyty. V niektorých krajoch v tento deň ženy nepiekli z múky, aby „nezapiekli“ kvety ovocných stromov.

Pôst sa končí Zeleným štvrtkom. Dodržiava sa však až do Bielej soboty, keď večer po slávnosti Vzkriesenia Krista z mŕtvych sa po dlhom čase objaví na stole mäsité jedlo.

Na Zelený štvrtok sa obyčajne piekli tzv. judáše z kysnutého cesta. Tvarom mali pripomínať stočený povraz, na ktorom sa obesil zradný biblický Judáš. Podoby pečiva boli rôzne, ale často sa na vrch pridával med – podobne ako na Vianoce k oblátka. Med sa od pradávne cenil ako pochúťka i liek. Na Zelený štvrtok sa malo jesť vždy niečo zelené, aby bol človek zdravý, či to už bola polievka z jarných byliniek, špenát, alebo hlávkový šalát.

Tradičným veľkonočným jedlom je mazanec. Sú o ňom správy už od 14. a 15. storočia. Ešte v 18. storočí ho plnili tvarohom, rozmiešaný tvaroh bol totiž u Slovanov obradným jedlom, rovnako ako zvyk jesť vajíčka, považované za symbol nového života a plodnosti. Na Veľkú noc sa často jedli uvarené, no nezriedka sa z nich pripravovali aj rôzne obradové jedlá. Najznámejšia bola praženica, jaječnica, pankúch alebo jedlom z vajec, z údeného mäsa a žemlí, tzv. baba, plnina, kurka, stratené kura a pod. V oblasti východného Slovenska je dodnes rozšírené tradičné obradové jedlo nazývané žolta hrudka alebo sirek, ktoré sa robí z vajec a mlieka. Sirek sa podáva na Veľkonočnú nedeľu všetkým členom rodiny a na Veľkonočný pondelok sa ním ponúkajú mládenci, ktorí chodia polievať. Vajíčka dodnes dostávajú chlapci aj muži za šibačku a polievačku. Časom sa z jedla stal darček lásky, tradícia, ba aj predmet do zbierky.

Na väčšine nášho územia je neodmysliteľnou súčasťou veľkonočných jedál obradový koláč. Na východnom Slovensku sa prepravoval predovšetkým okrúhly koláč pod názvom paska. Pôvod má v starom rituálnom pečive, ktoré sa k nám i k susedným národom rozšírilo prostredníctvom kresťanstva. Okrúhly tvar pasky symbolizoval slnko, nový život, snahu o zabezpečenie dobrej úrody. Na strednom a západnom Slovensku majú koláče rôzny tvar, prevládajú podlhovasté záviny. V týchto oblastiach sú zaužívané hlavne názvy baba, calta, mrvaň.

Po dlhotrvajúcom pôste boli žiadanou zmenou v jedálnom lístku i mäsité jedlá, k veľmi starej tradícii u nás patrí pečenie jahňaťa alebo kozľaťa. Na dedinách sa však najviac jedla šunka (šoudra) a klobásy zo zásob po zabíjačke. Niekedy sa mäso na Veľkonočnú nedeľu nahrádzalo mliečnymi výrobkami, napríklad tvarohom, syrom, oštiepkami. Veľkonočné jedlá dopĺňala pálenka a víno.

K prastarým veľkonočným pokrmom patril baranček. Pretože si každý nemohol dovoliť skutočného barančeka, nahrádzal sa barančekom upečeným z kysnutého alebo treného cesta. Hotový baranček sa zdobí cukrom, jarnou zelenou vetvičkou a mašličkou či spiežovcami. Barančekom sa zdobí okno alebo stôl s farebnými kraslicami, v poslednom období sa pridáva aj trávička z rýchleného obilia.

HISTÓRIA

Kresťania si pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Nadväzuje na židovskú paschu – ktorá sa slávila od 14. do 21. dňa v mesiaci nisan (náš marec – apríl) na pamiatku oslobodenia Izraelského národa z egyptského otroctva.

Termín Veľkej noci nie je stály, každoročne sa mení. Veľká noc pripadá na prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca – po 21. marci. Má však ustálený deň na oslavu – nedeľu , pretože Ježiš Kristus vstal z mŕtvych podľa svedectva apoštolov prvý deň po sobote.

VEĽKONOČNÝ TÝŽDEŇ

KVETNÁ NEDEĽA

Kvetnou nedeľou vstupujeme do veľkého týždňa, veľkého na najdôležitejšie udalosti spásy. Počas Kvetnej nedele si pripomíname vstup Ježiša do Jeruzalema, aby tu oslávil veľkonočné sviatky. Slávnosť veľkonočného baránka sa vtedy mohla konať jedine v Jeruzaleme – hlavnom meste židov. Zástupy nadšene vítali Ježiša a pod nohy mu hádzali palmové ratolesti  preto má táto nedeľa pôvodne názov Palmarum t.j. nedeľa paliem. Pomenovanie Kvetná nedeľa pravdepodobne vzniklo u nás podľa toho, že u nás palmy nerastú a významné osobnosti sa vítajú kvetmi. Snáď aj podľa toho, že tento deň spadá do skorého jarného obdobia, kedy sa objavujú prvé kvety. Na Kvetnú nedeľu, Zelený štvrtok a Veľký piatok sa na službách Božích čítajú a spievajú pašie.

ZELENÝ ŠTVRTOK

je spomienka na ustanovenie sviatosti Oltárnej i sviatosti kňazstva. Na Zelený štvrtok predpoludním biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva slúžia sväté omše so všetkými kňazmi svojich diecéz. Táto svätá omša sa nazýva Missa chrismatis. Pri týchto omšiach posväcujú aj tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých. Olej je znamením sily. V liturgii sa olej používa pri krste, birmovaní, sviatosti pomazania chorých a pri vysvätení kňazov.

Vo štvrtok večer slávil Ježiš Kristus poslednú večeru so svojimi učeníkmi. V tento večer ustanovil dve sviatosti: kňazstva a eucharistie, resp. premenil chlieb a víno na svoje telo a krv. Súčasne takto odovzdal apoštolom kňazskú moc so slovami „Toto robte na moju pamiatku“. V Zelený štvrtok sa večerná svätá omša slávi na pamiatku ustanovenia Sviatosti Oltárnej, známa obradom umývania nôh dvanástim mužom. Týmto dňom, ktorý dostal svoje pomenovanie pravdepodobne podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš Kristus modlil pred svojim zatknutím vojakmi, začína Veľkonočné trojdnie.

Vo štvrtok prestávajú zvoniť zvony, ako znak spoluúčasti s utrpením Krista. Ich zvuk sa ozve až na slávnostnú Glóriu na vigíliu vzkriesenia na Bielu sobotu a namiesto nich sa používajú rapkáče. Po skončení svätej omše si pripomíname Pána Ježiša, ako v Getsemanskej záhrade bdie v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali a Ježiš zostáva celkom sám, opustený.Túto udalosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok, zhasnuté večné svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich. Obnažená oltáre symbolizujú opustenosť Krista v Getsemanskej záhrade.

Pomenovaný je pravdepodobne podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Pán Ježiš modlil a bol zatknutý vojakmi. Hlavným dôvodom svätenia tohto dňa je ustanovenie Večere Pánovej Pánom Ježišom Kristom.

VEĽKÝ PIATOK

Je dňom utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista.V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Všetci veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť sa možno za deň len raz do sýtosti. Je to deň osobitne zasvätený spomienke Ježišovho utrpenia a smrti na kríži. Je to deň pôstu, pokánia a jediný deň roka, kedy sa neslávi Eucharistická obeta. Namiesto nej sa koná liturgia umučenia Pána, ktorá pozostáva z bohoslužby slova, slávnostnej modlitby veriacich, z poklony Svätému krížu a sv. prijímania. Ježišovu smrť nám pripomína aj liturgická farba – farba krvi. V tento deň sa čítajú alebo spievajú pašie.

Kresťania si na Veľký piatok pripomínajú potupnú smrť Ježiša Krista na kríži. Evanjelici ho považujú za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta. Ježiš Kristus bol ukrižovaný na vrchu Golgota cisára Tibéria a Pontského Piláta.

BIELA SOBOTA

Ježiš bol pochovaný do hrobu. V sobotu sa v chrámoch nekonajú služby Božie. Len večer bývajú v niektorých cirkevných zboroch služby Božie, ktoré sa začínajú v pôstnom duchu a končia sa už radosťou z Pánovho vzkriesenia. Sobota je prípravným dňom pred veľkonočnými sviatkami. Katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia a znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtku večera nezvonili.

obrady sa konajú po západe slnka v rámci tzv. Veľkonočnej vigílie (bdenia). Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána, noc bdenia, zasvätená Pánovi (Ex 12, 42). Biela sobota – oslava Kristovho zmŕtvychvstania začína Veľkonočnou vigíliou. To znamená na Bielu sobotu večer, pôvodne v noci, keď sa začínala aj židovská Pascha (sviatky Židov konané na pamiatku poslednej večere v egyptskom zajatí, keď anjel smrti prešiel okolo príbytkov Izraelitov a neuškodil im, lebo mali veraje dverí pomazané krvou obetného baránka, Ex 12,1-51), teda sviatky, pred ktorými bol Pán Ježiš ukrižovaný.

Počas Veľkonočnej vigílie  Cirkev bdie a očakáva Kristovo zmŕtvychvstanie, slávi sa vigília už ako radostná slávnosť vzkriesenia, znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali.

Veľkonočná vigília – noc pred Veľkonočnou nedeľou, bola liturgicky veľmi bohatá bohoslužba, ktorá sa začínala v sobotu večer, trvala celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom katechumenov. V súčasnosti sú pobožnosti skrátené. Liturgia veľkonočnej vigílie sa začína zapaľovaním a požehnaním veľkonočného ohňa a svätením veľkonočnej sviece – paškálu. Veľkonočná vigília obsahuje aj ďalšie prvky – bohoslužbu slova, 3 a 7 čítaní zo Starého zákona, liturgiu krstu, ďalej obrad vzkriesenia a Eucharistickú liturgiu (slávnostnú svätú omšu, kde po 40-dňovej prestávke opäť zaznie víťazný spev Aleluja!).

VEĽKONOČNÁ NEDEĽA

Kresťania si pripomínajú ukrižovanie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Zmŕtvychvstanie – najväčší Kristov zázrak a základná pravda kresťanskej viery. Je to víťazné zavŕšenie Kristovho vykupiteľského diela. Jeho duša sa opäť spojila s osláveným telom, na ktorom síce ostali rany ukrižovania, ale ináč nepodliehalo obmedzeniam času a priestoru.Každý rok na jar sa odohráva zápas života so smrťou. Zo zamrznutej zeme vyrastá tráva, rozkvitá zasnežená lúka, na zamrznutom strome vypučia listy… Raz na jar pred 2000 rokmi na Veľkú noc sa však odohral aj iný zápas so smrťou. Veľká noc nie je len sviatkom jari. Ježiš Kristus, ktorý bol mŕtvy, prekonal smrť a vstal k novému životu. Neostal v hrobe, pretože Ho Boh vzkriesil. Po Jeho smrti Ho stovky ľudí opäť videli živého. Mnohí s Ním hovorili, dotýkali sa Ho a dokonca s Ním jedli a pili. Ježiš Kristus nebol obyčajným človekom, ale bol Božím Synom. “Pán sa rozhodol, že z lásky k nám sám pôjde našou cestou“- povedal sv. Augustín . Ježišove vzkriesenie dáva jedinečnú nádej na večný život každému, kto v Neho uverí. Nádej na život, proti ktorému je smrť už navždy bezmocná. “Veru, veru hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí Tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života“.

Mnohí kresťania idú v túto nedeľu do kostola, kde sa slúži omša, po ktorej kňaz svieti veľkonočné košíky v ktorých je všetko to čo sa na raňajky konzumuje (šunka, klobásky, syry vajcia, údený bôčik, vianočka, paska, hrozienkový koláč, baranček veľkonočný veniec, chren, koláče)

VEĽKONOČNÝ PONDELOK

Sa zvykne nazývať aj „Pondelkom Baránka“ na pamiatku toho, čo sa udialo prvého dňa po sobote. Vtedy totiž anjel dodával odvahu ženám, ktoré na úsvite pribehli k hrobu a boli vydesené a znepokojené, keď ho našli prázdny. „Neľakajte sa!“ povedal im. „Vstal z mŕtvych. Niet ho tu.“ (Mk 16, 6). A dodal: „Ale choďte a povedzte (to) jeho učeníkom“.

Typické veľkonočné zvyky – oblievanie vodou, šibanie prútikmi, maľovanie veľkonočných vajíčok, rozdávanie čokoládových zajačikov a kuriatok – nemajú kresťanský pôvod. Často sa stáva, že odsúvajú pravú podstatu veľkonočného pondelka do úzadia.

PÔST

Pôstne obdobie sa spája nielen s kresťanskou vierou, ale i  s príchodom jari. Telo sa akosi samé od seba dožaduje detoxikácie po zimnom období, kedy si hromadí tukové zásoby. Na jar sa tohto bremena potrebuje zbaviť. Detoxikácia je vhodná kvôli jarnej únave, ktorá nás nabáda načerpať sily na ďalší rok. Slniečko nás viac ťahá von na čerstvý vzduch a láka nás k pohybu. Zmena stravovania je tiež veľakrát prirodzená. Nebráňte sa preto jari a prírode, a oslavujte ich každý deň!

SLOVENSKÉ ZVYKY A  SYMBOLY VEĽKEJ NOCI

ZVYKY

Na Slovensku je Veľká noc spojená predovšetkým  s vítaním jari, kedy sa pália čarodejnice na znamenie odchodu zimy, z rovnakého dôvodu sa do potoka hádže smrtka a na Veľkonočný pondelok prichádza k slovu korbáč s farebnými stužkami, varené a čokoládové vajíčka a zajace a v takmer každej domácnosti je stôl ozdobený veľkonočným baránkom. Môžeme teda Veľkú noc vnímať len ako príchod jari, alebo si ju môžeme spojiť s oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista.

Oheň v akomkoľvek prevedení, od pálenia smrtky až po ohňostroje, je symbolikou precitnutia po dlhom zimnom čase, rovnaký je príchod Ježiša na Veľkú noc a zapálenie svätého veľkonočného ohňa je pre kresťanov na Veľkú noc centrálnou udalosťou. Vajíčka symbolizujú úrodnosť a predstavujú nový život, ale tiež silu, nesmrteľnosť, návrat jari a vďaka škrupinke aj pocit bezpečia.

Ako darček musí byť vajíčko plné a omaľované. Tradičná a najvýrečnejšia je červená – farba života. Odtiaľ tiež všeobecne používaný názov pre maľované vajíčka – kraslice. Slovanská tradícia zachovala pestrú škálu maľovania kraslíc s často vzájomne súvisiacimi vzormi. Na slovenskom území sa táto práca rozvinula do špecifickej šírky. Na krasliciach sa dá rozoznať mnoho techník zdobenia, farebností a vzorov, ktoré sa líšia podľa krajov aj dobou. Baránok je všeobecne veľkým symbolom Veľkej noci a jar nie je jediný dôvod, prečo je s ním Veľká noc spojená. Baránok bol často v minulosti najvhodnejšou obeťou bohom alebo býval zabíjaný na oslavu židovských sviatkov.

SYMBOLY

KRÍŽ

Kríž je dnes najdôležitejším z kresťanských symbolov, pretože Kristus bol odsúdený na smrť ukrižovaním.

OHEŇ

Veľkonočná bohoslužba sa začína zapálením veľkonočného ohňa, ktorý symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista nad temnotou a smrťou.

SVIEČKA

Sviečka je v mnohých kultúrach chápaná ako znamenie života. Veľkonočná sviečka symbolizuje vzkrieseného Krista.

KORBÁČ

čerstvé, zakvinuté vŕbové prúty boli symbolom života, plodnosti, spletené do korbáča symbolizovali metlu, ktorou sa ženy šibaním očistili a podporovala sa ich plodnosť.

VAJÍČKA

v mnohých oblastiach panoval úplný pôst, čiže nie len odriekanie mäsa, ale akýchkoľvek jedál živočíšneho pôvodu, niečo ako základ vitariánstva, keďže si sliepočky nedali vysvetliť, že v tomto čase vajíčka znášať netreba, z kratochvíle ich začali ženy zdobiť, a na Veľkú noc sa vystavili a darovali ako symbol (znovu)zrodenia, keďže vo vajíčku sa ukrýva zárodok nového života.

BARÁNOK

hodovalo sa poväčšine s baraninou, na poctu Kristovi, pastierovi, a jeho ovečkám. Keďže si každý baraninu dovoliť nemohol, nahradili ho barančekom sladkým, pripraveným z cesta a posypaným cukrom.

ZAJAC

je symbolom skromnosti, pokory a čistoty. V Byzancii bol znázorňovaný ako symbol Krista, alebo v rukách Panny Márie, na znak čistoty a nepoškvrnenosti.

OBLIEVAČKA

z pohanských zvykov bolo polievanie vodou očistou, zmývaním zla. Neskôr sa vplyvom kresťanstva uvádzala ako pripomienka svätého krstu.

AKO SLÁVIA VEĽKÚ NOC V INÝCH KRAJINÁCH?

Sú  štáty, kde sa Veľká noc oslavuje trochu inak a nemusí to byť práve na jar, pretože južná pologuľa v období Veľkej noci práve vstupuje do obdobia jesene.

ANGLICKO

V Anglicku chodia deti dom od domu a koledujú o veľkonočné vajíčka.

AUSTRÁLIA


Jediným dňom, kedy sú všetky obchody v Austrálii zavreté, je Veľký piatok. V deň Veľkej noci hľadajú deti v záhradách schované vajíčka, ktoré im nadelil veľkonočný zajačik.

BULHARSKO

Deň alebo dva pred Veľkou nocou posielajú kresťanské rodiny bochník chleba a 10 – 15 načerveno ofarbených vajec svojim tureckým priateľom, ktorí tento dar považujú za česť. Posol, ktorý ho predáva, je tradične obdarovaný malou peňažnou čiastkou.

FRANCÚZKO

Vo Francúzsku vyzývajú kostolné zvony každý deň v roku veriacich na omšu. Výnimkou je Veľká noc, kedy od Zeleného štvrtku do Bielej soboty. Preto sa hovorí, že odleteli do Ríma, aby tam boli požehnané a spiatky sa vrátili s vajíčkami a sladkosťami pre dobré deti, ktoré im potom hodia z nebies.

TALIANSKO

Kňaz požehná veľkonočné vajíčka, ktoré sa potom umiestnia doprostred stola a okolo nich sa rozmiestnia nádoby s jedlom. Tradíciou v Taliansku je hlavne jedlo. V mäso pôstny utorok sa jedia len palacinky, potom nastáva sedem týždňov pôstu.

ÍRSKO

Ráno v deň Veľkej noci sa jedia vajíčka, aby sa tak uzavrel pôst. Ten, kto chce počas dňa získať veľkonočný koláč, musí zatancovať.

MEXIKO

V predvečer Veľkej noci po zotmení zaplavia ulice tisíce ľudí. Tí so sebou majú obrázky alebo papierové škatule s bonbónmi, ktoré sú symbolom Judáša. Tie sa vešajú, pália alebo sa do nich mláti palicou tak dlho, až sa obal pretrhne a sladkosti sa znesú na zem.

NEMECKO

V predvečer Veľkej noci deťom vyrábajú slamené hniezda, ktoré potom ich rodičia schovajú doma alebo na záhrade. Do nich veľkonočný zajačik znesie rôznofarebné vajíčka. Ráno na veľkonočný pondelok ich deti vyrážajú hľadať. Tiež sa vymieňajú darčeky ukryté v obale vo forme vajíčka. Ďalším nemeckým zvykom je veľkonočný strom ozdobený vajíčkami.

RUSKO

Pri oslave pravoslávnej Veľkej noc si Rusi nechávajú v kostole požehnať vajíčka a potom si ich uvarené dajú na veľkonočný obed. Tiež baránok a mazanec (veľkonočný koláč) v Rusku existuje, korbáče však nie.

GRÉCKO

V deň pravoslávnej Veľkej noci sa v gréckych rodinách koná vajíčková bitka. Účastníci sa snažia hádzaním svojho vajíčka rozbiť vajíčko protivníka. Veľká noc v Grécku je podobná ako u nás. Je tam bežné obdarovávať sa ako na Vianoce. Hlavnou rysou gréckej Veľkej noci: hodovať a radovať sa v kruhu širokej rodiny.

DÁNSKO

Prevláda tu tradícia posielania doberavých listov. V priebehu niekoľkých týždňov pred Veľkou nocou deti píšu tzv. doberavé verše, ktoré potom posielajú ako listy. Tieto listy sú síce anonymné, ale sú podpísané určitým počtom bodiek, takže adresát má šancu uhádnuť od koho list je. Do listu sa vkladá snežienka ako symbol prvej kvetiny v roku. Na Veľkú noc varia pivovary špeciálny mok, ktorý je omnoho silnejší než bežné pivá.

PORTUGALSKO

V Portugalsku sa na Veľký Piatok podpaľujú obrovské hranice. Ľudia upaľujú slamené bábky, ktoré sa podobajú Judášovi. V ten istý deň sa chystajú veľkonočné omelety plnené slaninou. Na Boží hod veľkonočný sa obvykle konzumuje kozľa alebo jahňa, často sa podáva aj prasiatko. V niektorých oblastiach sa chystajú koláče plnené niekoľkými druhmi mäsa a vajcami.

NÓRSKO

Nórska veľká noc je v znamení zasnežených strání plných zdatných lyžiarov a výletníkov, obsadené horské chalupy a takmer vyľudnené mestá. Deti majú celý veľkonočný týždeň prázdniny a tak býva zvykom, že sa zbalia všetko potrebné, naložia sa vozidlá a vyrazí sa do svojich horských chát a príbytkov.

HOLANDSKO

Na kvetnú nedeľu chodia deti v sprievodoch a obchádza farmy, zbierajú vajíčka na veľkonočné športy. Na Boží hod veľkonočný sa tu chystá špeciálny pokrm Paasbrood – sladký chlieb s hrozienkami a ríbezľami. Veľkonočný pondelok je deň určený na hry s vajíčkami. Tí najmenší sa snažia nájsť vajíčka, ktoré sú poschovávané okolo domu a v záhradách.

ŠVÉDSKO

Na Zelený štvrtok kulminovala noc čarodejníc. Bolo potrebné uchrániť najmä deti, aby ich čarodejnice neodniesli so sebou na sabat. Veľkonočné listy sú lístky podobné súdobým valentínkam. Vyzdobené obrázkom čarodejnice a vo vnútri je po domácky vyrobený veršík. Brezové metly ozdobené na konci vetvičiek farebnými pierkami sú tu neodmysliteľnou veľkonočnou výzdobou.
http://www.rkcsecovskapolianka.sk/2015/04/01/velkonocne-trojdnie/
http://najmama.aktuality.sk/clanok/224656/posvatnahistoria-velkej noci/
http://najmama.aktuality.sk/clanok/226836/vedeli-ste-toto-o-velkej-noci/
http://www.trask.sk/phprs/view.php?cisloclanku=2008030001
http://www.infoglobe.sk/zaujimavosti/ve-konocne-sviatky/
http://lackovaj.unas.cz/navyse/dalsie/velkanoc.htm

Recepty k tejto tématike nájdete na:

VARÍME A PEČIEME NA SVIATKY A SLÁVNOSTNÉ PRÍLEŽITOSTI.


Láska Zeleného štvrtku,
viera Veľkého piatku,
nádej Bielej soboty
a víťazstvo Veľkonočnej nedele,
nech Vás posilní a naplní
pokojom a dôverou.
PRIATELIA
Váš Myšiak Stew