Strukoviny, obilniny, ryža

Milí moji kuchtíci dnes sa budeme baviť o týchto témach:

Obsahujú najviac bielkovín z rastlinných potravín. V našej krajine je ich spotreba veľmi nízka, často ich nahrádzame mäsom, teda živočíšnymi bielkovinami. Medzi najvýznamnejšie strukoviny patria hrach, šošovica, fazuľa a sója. Menej známe sú cícer a bôb. 100 gramov strukovín pokryje dennú potrebu aminokyselín u dospelého človeka. Strukoviny obsahujú hodnotný tuk, ktorý pôsobí proti ateroskleróze (predovšetkým v prípade sóje a fazule). Ďalšou významnou zložkou strukovín sú sacharidy a vláknina. Všetky strukoviny obsahujú značné množstvo vitamínov skupiny B, vitamín A, C, niacín. Sú bohaté na minerálne látky, ako je draslík, fosfor, horčík, železo, zinok a mangán. Obsahujú tiež stopové prvky. Látky obsiahnuté v šupkách spôsobujú nafukovanie. Šupky odstránime prepasírovaním, alebo môžeme strukoviny variť s niektorými bylinkami, napríklad bazalkou, saturejkou, yzopom alebo šalviou. Niektoré druhy sa konzumujú v čerstvom stave, napr. hrach, fazuľa, bôb, cícer. Trvanlivosť strukovín je pomerne dlhá a nie sú náročné na skladovanie. Strukoviny obsahujú puríny rovnako ako mäso a vnútornosti. Veľa zdrojov ich preto uvádza ako rizikovú potravinu pre ľudí so zvýšenou hladinou kyseliny močovej v krvi, a ľudí už trpiacich dnou. Bolo zistené, že puríny rastlinného pôvodu pôsobia v ľudskom tele iná, než puríny živočíšne a nezvyšujú koncentráciu kyseliny močovej v krvi do takej miery ako mäso a vnútornosti.

ODKIAĽ SÚ?

  • Strukoviny – známe donedávna aj ako „mäso chudobných“ boli súčasťou jedálnička populácie obývajúcej súčasné územie Slovenska už v neolite. Ak teda hľadáte nám geneticky „najbližší“ druh strukoviny, medzi najstaršie v našej lokalite patrí hrach, šošovica a bôb.
  • Fazuľa k nám bola dovezená až po objavení Ameriky, kde má svoj pôvod.
  • Cícer k nám pravdepodobne prišiel zo Stredomoria o niečo skôr, ale na Slovensku sa pomerne málo používa aj v súčasnosti a sója sa k nám dostala ako posledná v 19 storočí, ale prevažne len ako krmivo pre hospodárske zvieratá a prídavok do potravinárskych výrobkov, pričom od konca 90.rokov zažíva svoju renesanciu a plné uplatnenie spolu s príchodom (alebo návratom?) vegetariánstva.
  • Sója obsahuje zo všetkých spomínaných strukovín najvyšší podiel bielkovín, nie sme však na jej biologické spracovanie a využitie tak geneticky vybavení, ako na pôvodné, lokálne odrody strukovín. Navyše je na trhu veľké percento sóje, ktorá je geneticky modifikovaná (podľa najnovšej legislatívy musí byť aj veľmi nízky obsah geneticky modifikovaných potravín vo výrobku označený na jeho obale), ďalšou nevýhodou sóje je, že patrí medzi alergény, čo môže súvisieť práve s faktom, že sa v našich zemepisných šírkach pestuje pomerne krátko a nepatrí medzi plodiny s prirodzeným výskytom na našom území.

AKO ČASTO ICH KONZUMOVAŤ?

Zdraví jedinci – 4x /týždenne. Optimálne je striedať druhy strukovín.

Ľudia chorí na DNU 2x týždenne / 50g

Sója, tofu – 2x mesačne

PRÍPRAVA

Príprava strukovín môže byť veľmi rôznorodá. Od obľúbených polievok, prívarkov a „eintopfov“ cez obilno-strukovinové kaše až po šaláty s uvarenou strukovinovou vložkou alebo ako súčasť placiek a vegetariánskych fašírok, ako sladké pyré (chuťou podobné gaštanovému pyré), vo forme zapečených strukovín s obilninami a zeleninou…ich využitie je skutočne veľmi široké, čo ocenia obzvlášť vegetariáni a vegáni, pre ktorých je dôležitým zdrojom bielkovín. Ak uvažujete nad prechodom k vegetariánskej, alebo vegánskej strave, strukoviny vo vašom jedálničku rozhodne nemôžu chýbať. Či už v pôvodnej forme alebo vo forme výrobkov na báze sóje ako tofu, alebo fermentované sójové produkty – tempeh, natto, miso, Shoyu – sójová omáčka. Z ostatných druhov strukovín si môžete pripraviť chutné nátierky, dipy, kaše, karbonátky, ale tzv. náhrady mäsa dostupné na našom trhu, sú prevažne vyrobené zo sóje. Pokiaľ sa im chcete vyhnúť, ako výborná náhrada mäsa (chuťovo aj vizuálne) poslúži seitan – čistá pšeničná bielkovina.

Spôsob varenia strukovín má podstatný vplyv na ich stráviteľnosť. Dôležité je dôkladné namáčanie. Sója, fazuľa, suchý hrach a cícer by mali byť namáčané minimálne 12 hodín. Šošovica nepotrebuje namáčanie, aby sa uvarila do mäkka, ale ak sa na pár hodín namočí, skrátime čas varenia a bude aj ľahšie stráviteľná. Strukoviny by sme nemali máčať vo vode s vysokým obsahom vápnika, v chlórovanej alebo posolenej vode. Makrobiotici pridávajú pri varení strukovín do vody riasu Kombu, ktorá pomáha eliminovať látky spôsobujúce nadúvanie, ale pokiaľ vám takto získaná príchuť a vôňa nevyhovuje, nemá veľký význam jesť niečo, čo síce nebude nadúvať, ale nesplní jeden zo svojich účelov – pôžitok z jedla.

Pri dodržaní pomeru 3 diely obilnín a jeden diel strukoviny, správnom namáčaní a varení, získate základ pre energeticky vyvážené jedlo, ktoré je zdrojom komplexných bielkovín (plnohodnotné bielkoviny, ktoré na rozdiel od mäsa nemajú negatívny dopad na hladinu cholesterolu), sacharidov, vitamínov skupiny B (okrem B12), železa, zinku a vlákniny

HRÁŠOK ZELENÝ A ŽLTÝ


 

 

 

 

Je veľmi chutný a zdravý. Hrach je vhodný pri príprave tradičných kaší, fašírok, polievok, pudingov a nátierok. Nelúpaný hrach môžeme naklíčiť a opražiť namiesto slaných orieškov. Vysoký podiel vlákniny má detoxikačné účinky, znižuje hladinu cholesterolu a tukov v krvi a odstraňuje zápchu. Je zaujímavý aj pre tých, ktorí dbajú o svoje telo v posilňovniach. Stimuluje rast svalovej hmoty pri športe a kondičnom tréningu. Pomáha posilňovať nervy a zabezpečuje duševnú sviežosť. Zelený hrášok obsahuje veľa vitamínu A, železa, vitamínov skupiny B.

Rady:

  • Hrášok chutí najlepšie čerstvo odtrhnutý, ale jeho chuť vynikne aj vtedy, ak ho krátko povaríte alebo udusíte v pare. Tepelná úprava by mala trvať len niekoľko minút, aby nestratil svoju krehkú konzistenciu, sviežu farbu a sladkastú chuť.
  • Pri niektorých odrodách je okrem bobuliek jedlý aj zelený struk.
  • Na udržanie farby pridajte do vody, v ktorej ho varíte alebo dusíte, štipku soli. Trocha cukru zasa zvýrazní jeho chuť.
  • Pred zamrazením hrášok blanšírujte 2 – 3 minúty v slanej mierne vriacej vode, ochlaďte, sceďte a potom uskladnite v mikroténovom vrecku alebo v plastovej nádobe v mrazničke.
  • Mrazený hrášok pridajte do jedla maximálne 10 minút pred dokončením, aby sa nerozvaril.

FAZUĽA


 

 

 

 

Strukovina s pôvodom v Mexiku, kde je pre domácich hlavným zdrojom potravy. Má  omladzovacie a vitalizujúce účinky,  pôsobí odvodňujúco, posilňuje srdce a krvný obeh. Môže však  spôsobiť nadúvanie. Zabrániť sa tomu dá tak, že  suchú fazuľu dobre opláchneme, zalejeme vriacou vodou a necháme namočenú najmenej štyri hodiny. Vodu zlejeme, fazuľu necháme odkvapkať a až potom dáme variť do čerstvej vody.

Druhy fazule:

  • fazuľa červená ( červená ľadvina) –najčastejšie použitie v Mexiku, sú pomerne veľké, majú červenú až hnedú farbu s jemne sladkastou chuťou.

  • Fazuľa Adzuki – malá tmavo červené, hnedé alebo čierne semena. Často používané v makrobiotickej strave. Majú liečivé účinky (na činnosť ľadvín).

  • fazuľa čierna – veľké fazule s lesklým čiernym povrchom. Pochádzajú z Južnej Ameriky, často používané v mexickej kuchyni.

  • fazuľa Mungo (zelená sója) – obľúbené na celom Ďalekom východe. Hlavnými producentmi sú Thajsko, Čína, Austrália. Bôby majú olivovo zelenú farbu, sú bohaté na vitamíny a železo. Veľmi vhodné ku klíčeniu.

ŠOŠOVICA

Má vysoký obsah bielkovín. Práve preto môže byť spoločne s fazuľou a sójou náhradou mäsitých jedál. Obsahuje aj veľa sacharidov, čo znamená, že po jej konzumácii sa rýchlo dostaví pocit sýtosti. Súčasne pomáha odvodňovať organizmus, takže je vhodná pri redukčných diétach. Telu zabezpečí plynulý prísun glukózy do krvi a buniek. Šošovica je bohatá na železo, čo ocenia najmä ženy, ktoré počas menštruácie silno krvácajú.

Druhy šošovice:

  • Puy šošovica – táto francúzska šošovica patrí k najkvalitnejším, nerozvára sa.
  • indická hnedá šošovica – nemusí sa namáčať, pri varení sa nerozvára.
  • oranžová šošovica – nemusí sa namáčať, rýchle sa rozvarí na kašu, obľúbená v Indii.
  • žltá šošovica – používa sa hlavne v indickej kuchyni s kari korením.

CÍCER = CIZRNA = RÍMSKY HRACH

 

 

 

 

 

Ide o strukovinu, ktorá má orieškovú chuť. Pre výživu človeka je cícer liekom na všetko. Používa sa na dochucovanie zeleninových polievok, prípravu nátierok. Je vhodný pre tehotné ženy aj deti, je totiž bohatým zdrojom vápnika, železa a vitamínu B15, a čo je úplne skvelé, zo strukovín najmenej nafukuje. Predstavte si, že v niektorých prímorských krajinách nie je na zahodenie, ak sa vám k zrnkám kávy vysype aj trošku cíceru praženého alebo pomletého. Semená cícera obsahujú výnimočne veľa bielkovín a vlákniny. Ak sa radi orientujete na zdravú výživu a potravu rastlinného pôvodu, potom sa spoľahnite na túto strukovinu. Ak milujete sóju, hrach, potom je cícer ich najlepší kamarát. Názov tejto strukoviny znie možno exoticky, ide o grécke slovo kikus, ktoré v preklade znamená silu a moc. Na Slovensku je cícer známy pod rôznymi menami. Najpoužívanejšími sú slovenec, bagovka a čičer. Strukoviny tvoria základ našej výživy, pozitívom je ich nutričná hodnota a koncentrácia aminokyselín. Tieto látky majú protirakovinové účinky. Pozitívne vplývajú na tuky v tele, znižujú hladinu cholesterolu v krvi. Cícer neobsahuje lepok, čo ocenia ľudia trpiaci celiakiou. Cícer obsahuje minerálne živiny a vitamíny. Z minerálnych látok je veľmi dôležitý draslík, ktorý pozitívne vplýva na činnosť srdca, znižuje krvný tlak. Kladne sa hodnotí aj zastúpenie fosforu, vápnika, železa a horčíka, ktoré pomáhajú pri odstraňovaní psychickej únavy. Cíceru sa pripisujú aj údajné afrodiziakálne účinky. Cícer prečisťuje organizmus, pomáha pri bolestiach žalúdka a alergiách.

PRÍPRAVA CÍCERA

Cícer je potrebné pred varením namáčať ako mnohé iné strukoviny. Odporúčaná doba namáčania je 10 – 12 hodín. Môže sa pridať niekoľko zrniek čierneho korenia, bylinky či morské huby.

SÓJA

 

 

 

 

 

Jediná  rastlina, ktorá plnohodnotne dokáže nahradiť živočíšne bielkoviny – či už v podobe mlieka, múky alebo syra. Je bohatá na kvalitné oleje a tuky s obsahom lecitínu a vitamínu E. Ženy v menopauze by ju mali mať na jedálnom lístku častejšie, pretože s pribúdajúcim vekom  im klesá hladina estrogénov, čo spôsobuje nepríjemné príznaky menopauzy. Sójový izoflavón je schopný potláčať enzýmy potrebné pre vznik a rozmnožovanie rakovinových buniek.

OBILNINY

BULGUR

 

 

 

 

Pšeničné zrno – nalámaná celozrná pšenica. Táto obilnina sa dá prirovnať k ryži i keď chuť je odlišná. Chuťovo pripomína pšenicu a oriešky. Má vysokou nutričnú hodnotu, obsahuje bielkoviny, sacharidy, vlákninu, vitamíny (najmä vitamín A) a minerály (fosfor, železo, horčík) má  zanedbateľné množstvo tuku. Podporuje zdravie čriev, pôsobí blahodarne na nervovú sústavu. Nespôsobuje nadúvanie, preto je vhodný pre deti. Výhodou je jeho rýchla a nenáročná príprava. Známy je i špaldový bulgur.
Krajina pôvodu: Stredný východ, Afrika, Turecko
Na čo sa hodí: príloha, zeleninové a ovocné šaláty, príloha k mäsu, na prípravu rizota, do fašírok, vložka do polievok
Spôsob prípravy: namáčame ho do vody v pomere 1:2 alebo ho pár minút povaríme vo vode pod pokrievkou. Ako náhle zmäkne môže sa jesť respektíve je pripravený na ďalšiu prípravu.

JAČMENNÉ KRÚPY

 

 

 

 

 

Získavajú sa z jačmenného klasu, z otrúb, a väčších častí klasu vylupovaním. Môžu byť vo forme celého zrna, vločiek, krúp, celozrnnej múky, sladového zrna. Obsahujú lepok. Majú podobné zloženie ako pšenica, ale obsahujú menej glutónu. Ďalej obsahujú bielkoviny, sacharidy, tuky, vitamíny, železo. Znižuje hladinu cholesterolu a triglyceridov, pôsobí ako prevencia proti arterioskleróze a nádorom hrubého čreva, pomáha pri zápche a odstraňuje všetky sprievodné javy s ňou spojené.
Krajina pôvodu: Česká republika
Na čo sa hodí: príprava polievok, pomazánok, nákypov, na sladko i na slano, šaláty, zapekanie, dusenie
Spôsob prípravy: Pred samotnou prípravou krúpy opláchnite pod tečúcou vodou. Dajte do hrnca so studenou vodou a osoľte. Pridajte trochu oleja a varte pod pokrievkou. !!! NEMIEŠAJTE!!! Po 20 – 30 min. je zrno krúp chrumkavé,  po 50 min. rozvarené. Po uvarení nechajte krúpy pod pokrievkou tzv. „dôjsť“

KUSKUS

Je vyrobený zo Semolíny čo je tvrdozrná pšenica spracovaná do malých guľôčok. Je výživný a ľahko stráviteľný. Obsahuje vlákniny, minerály, vitamíny. Táto obilnina sa nevarí.
Krajina pôvodu: Pravdepodobne Sudán, severná Afrika
Na čo sa hodí: hlavné jedlo, dezerty, šaláty, k mäsu, s ovocím a zeleninou. Možno ho pripraviť na sladko i na slano. Možno ho opekať, marinovať, dusiť.
Spôsob prípravy nájdete v rubrike Základy varenia – AKO NA TO

OVESNÉ VLOČKY

 

 

 

 

 

Majú v sebe veľké množstvo rozpustnej i nerozpustnej vlákniny. Sú ľahko stráviteľné a výživné. Nerozpustné vlákniny napomáhajú tráveniu a zabraňujú zápche a chorobám tráviaceho traktu. Rozpustná vláknina – znižuje hladinu cholesterolu, preventívne pôsobí na srdcové a cievne ochorenia, znižujú hladinu cukru v krvi. Sú vhodné pri diétach a udržaní si váhy. Tlmia zvýšenú činnosť štítnej žľazy, posilňujú organizmus, pomáhajú pri kožných ekzémoch, kŕčových žilách, prsných chorobách, žalúdočných chorobách. Majú vyváženú nutričnú hodnotu, obsahujú vitamíny najmä B a E, minerálne látky – vápnik, horčík, železo, zinok, stopové prvky. Vitamín B napomáha sústredeniu a pamäti, dobrému vývoju nervovej sústavy, napomáha metabolickým procesom, vzniku krvi, posilňuje imunitný systém napomáha dobrej kvalite vlasov, nechtov, pleti. Vitamín B2 napomáha odolnosti voči stresu.
Krajina pôvodu: Pravdepodobne ho objavili Slovania, neskôr Germáni a Kelti.
Na čo sa hodí: mnohostranné využitie na slano i na sladko, závarky do polievok, kaše, plnky, na prípravu fašírok a sekanej, ako náhrada strúhanky na smažené jedlá,  na posypanie pokrmov namiesto syra, k zeleninám, na prípravu múčnikov, keksíkov, lievancov …
Spôsob prípravy: pred samotnou prípravou by sa mali aspoň 30 min. močiť vo vode. Tým sa skráti ich príprava. Vody dáme toľko koľko do seba vsajú. Doba varenia 20 – 40 min. Kaša alebo ako vložka do iného jedla:  vločky preberieme a zavaríme buď do slanej vody, zeleninového, mäsového vývaru – ako vložka do jedál samotné jedlo:  zavaríme buď do slanej vody či mlieka.

PŠENO = JÁHLY

 

 

 

 

 

Lúpané proso. Guľôčky sú malé, žltkasté a chutia sladkasto. Obsahuje bielkoviny, tuky, sacharidy, minerály a vitamíny (B). Má vysoký obsah železa a kremíka. Je ľahko stráviteľné, výživné a sýte a nenáročné na prípravu.  Vhodne pre deti, študentov, ťažko pracujúcich, športovcov, rekonvalescentov.  Český názov tejto obilniny  – Jáhly.
Krajina pôvodu:   Čína

Je vhodný pre:

  • chudokrvných ľudí (pre svoj vysoký obsah železa)
  • kostiam – spevňuje ich
  • žalúdku – keďže pšeno je zásadité, možno ho považovať za liek pro pri žalúdočných problémoch spôsobených prekyslením
  • pankreasu a slezine zubom, nechtom a vlasom – spevňuje ich pre obsah zinku
  • obličkám – posilňuje ich
  • účinný proti únave a depresiám, zlepšuje imunitu a spoľahlivo prečisťuje organizmus.

Na čo sa hodí:

  • Varené – podáva sa ako príloha k mäsitým jedlám (namiesto ryže) alebo ako samostatné jedlo s omáčkami, syrom či dochutené makom, sezamom, jogurtom, ovocím a orieškami.
  • Závarka – do polievok, knedlí, náplní, nátierok, kaší, placiek, šalátov, omáčok, pečiva a dezertov
  • Rizoto – pšeno skombinujeme s akýmkoľvek syrom, zeleninou, hubami a osolíme, prípadne okoreníme koriandrom.
  • Nasladko – pšeno zaparte a polejte horkou čokoládou na varenie. Ozdobte banánom, hroznom alebo iným ovocím, napríklad kompótom alebo doň rozmiešajte chutný domáci džem.
  • Nákyp s ovocím – s tvarohom, medom, vajíčkami, hrozienkami a ČechamiSpôsob prípravy: Najskôr pšeno dôkladne umyte. Potom ho sparte vriacou vodou (Sparením sa odstráni jeho horká chuť). Prepláchnite studenou a nechajte odkvapkať. Pšeno potom varte v osolenej vode či v mlieku. Stačí ho variť trochu, jeho objem sa totiž niekoľkonásobne zvýši. ako príloha – použite 1,5 násobný objem tekutiny, varte ho asi 15 minút a nechajte zovrieť v hrnci pod pokrievkou. Tesne pred konzumáciou pokvapkajte pšeno olivovým olejom, bude lahodnejšie. ako kaša – objem tekutiny zvýšte na 3-4 násobok. Primiešajte do nej posekané voňavé vňate. Kaša sa hodí k jedlám zo zeleniny.

POLENTA

 

 

 

 

 

 

Talianska kukuričná kaša, obsahujúca veľa bielkovín , vláknin, vitamínov a minerálov. Je veľmi sýta, takže k nasýteniu jej netreba veľa. Hustotu polenty regulujeme múkou.
Krajina pôvodu:  Taliansko, Balkán
Na čo sa hodí: kaša, knedľa, placky, príloha i hlavné jedlo.
Spôsob prípravy nájdete v rubrike Základy varenia – AKO NA TO

POHÁNKA

  

 

 

 

 

Krajina pôvodu: Stredná Ázia, neskôr Japonsko, Európa, Severná Amerika
Na čo sa hodí:  Palacinky, lievance, pečivo – v pomere 1:3 (1 diel pohánky a 2 diely  obilnej múky)  , vložka do polievok, prísada do plniek a fašírok.
Spôsob prípravy: Pohánku prepláchneme na sitku vodou a potom ju vhodíme
do osolenej vody, ktorá je jeden a polnásobkom objemu pohánky a  varíme ju 7 – 8 minút. Prikrytú necháme dôjsť. Pohánkové krúpky alebo lámanku: nevaríme, len ju zalejeme vriacou vodou,  prikryjeme a dáme do deky alebo uteráku, aby napučala. Aj tu platí pomer 1 : 1,5. Ak chceme krúpy naslano, tak lejeme osolenú vodu s troškou oleja podobne ako s kuskusom. Obsahuje prírodný rutín, posilňuje imunitný systém, zvyšuje pružnosť cievnych stien, reguluje krvnú zrážanlivosť, obsah cholesterolu v krvi. Vhodná pre diabetikov a celiakov nakoľko neobsahuje lepok. U detí pri problémoch zažívacieho traktu. Obsahuje bielkoviny, glycidy, vlákniny,  stopové prvky najmä zinok, meď, selén, mangán a vitamíny B1, B2, ,B3,C, Priaznivé zloženie pre ľudský organizmus.

RYŽA

Je to skvelá potravina na diéty a redukčné režimy. Je ľahko stráviteľná a nenafukuje. Neobsahuje lepok ani cholesterol. Obsahuje 8 esenciálnych aminokyselín, ktoré, ak doplníme strukovinami poskytujú tak kvalitný zdroj bielkovín. Pre cukrovkárov je veľmi vhodná hnedá i biela ryža, pretože škrob pomaly uvoľňuje do krvi glukózu, čím im napomáha regulovať hladinu cukru v krvi. Ryža znižuje krvný tlak a riziko rakoviny prsníka, prostaty a hrubého čreva.

JAZMÍNOVÁ RYŽA

 

 

 

Aromatická ryža pochádzajúca z Thajska. Má stredne dlhé zrná bronzového sfarbenia. Je veľmi lepkavá, preto je vhodné jesť ju paličkami. Je ideálna na diéty.
Hodí sa: na nákyp, ako príloha k mäsu, hodí sa k prípravám na sladko. Je veľmi chutná, keď sa osmaží na cibuľke s vajíčkom.
Ako ju pripraviť: Na 1 šálku ryže potrebujeme 2,5 šálky osolenej vody. Varíme ju 10 min. potom ju ešte 10 min. necháme stáť.

BASMATI RYŽA

 

 

 

Je veľmi podobná Jazmínovej ryži, avšak je veľmi sypká a nelepí sa. Pestuje sa v Himalájach a je zavlažovaná vodou z ľadovcov. Po zbere sa necháva dva roky v suchu a tme. Má dlhé zrná a jemne orieškovú vôňu. Je ľahko stráviteľná a hodí sa na diéty.
Hodí sa: v indickej kuchyni a exotických jedlách.
Ako ju pripraviť: Varíme ju v 2,5 krát väčšom množstve osolenej vody než je množstvo  ryže. Varíme ju 18 min.

NISHIKI RYŽA

 

 

 

Pochádza z Japonska. Má krátke guľaté zrná. Po pridaní octu a cukru sa mení na extra lepkavú hmotu.
Hodí sa: Sushi
Ako ju pripraviť: na 1 hrnček Sushi ryže potrebujeme 4 šálky vriacej vody

CARNAROLI RYŽA

 

 

 

Krátkozrná biela bacuľatá ryža pochádzajúca z Talianska. Výborne vstrebáva tekutiny a vodu.
Hodí sa: Rizoto
Ako ju pripraviť: na 1 šálku ryže potrebujeme 2 šálky slanej vody. Varíme 12 min.

DIVOKÁ RYŽA

I

 

Indiánska ryža pochádzajúca z Kanady a USA. Rastie pri veľkých jazerách. Nejedná sa vlastne  o ryžu, ale o dlhé semená vodnej trávy.  Sama o sebe si nevyžaduje nejakú špeciálnu prípravu. Obvykle sa mixuje s inými druhmi ryže.
Hodí sa: na akékoľvek jedlo z ryže ako doplnok s inou ryžou.
Ako ju pripraviť: Pred samotnou prípravou túto ryžu dôkladne premyte po tečúcou studenou vodou. Na 1 šálku ryže potrebujeme 2,5 šálky osolenej vody. Varí sa, kým nezmäkne cca 20 – 25 min.

RYŽA NATURAL

 

 

 

Prírodná ryža plná vitamínov, minerálov a vlákniny. Nie je nijako upravovaná.  Na prípravu náročnejšia.
Hodí sa: do polievok, k mäsu, k sladkým jedlám.
Ako ju pripraviť: Najlepšiu chuť tejto ryže docielime tak, že ju najprv opláchneme v studenej vode a potom na 2 – 3 hod. namočíme do čistej vody. Potom vodu zlejeme a  opäť zalejeme čistou vodou a necháme 25 min variť na miernom ohni. Nemali by sme ju vôbec miešať. Ak sa z nej voda vyvarí dolievame ju vriacou vodou, aby sa nezastavil proces varenia. na 1 hrnček ryže potrebujeme 3 hrnčeky osolenej vody.

PARBOILED RYŽA

 

 

 

Táto ryža sa pripravuje technológiou, ktorú vyvinuli v USA. Obsahuje mnoho minerálnych látok a vitamínov. Obsahuje vitamín B  a kyselinu listovú, vápnik, železo.  Surová má žltkastú farbu, ktorá sa po uvarení mení na bielu. Nelepí sa. Je trochu tvrdšia než ostatné druhy ryže.
Hodí sa: ako príloha k čomukoľvek.
Ako ju pripraviť: na 120g ryže potrebujeme 1l slanej vody. Po uvarení prebytočnú vodu vylejte.

RYŽA TROCH FARIEB

 

 

 

Skladá sa z Indiánskej, Parboiled, Červenej ryže.
Hodí sa: príloha alebo sladká variant – dusíme ju spolu s medom a kúskami citrónu a na tanieri dozdobíme mätou.
Ako ju pripraviť: 1 šálku ryže uvaríme v 2,5 šálke slanej vody.

 TARHOŇA

 

 

 

 

 

Je cestovina. Sú to malé guľôčky. Jej miestom pôvodu je Maďarsko.
Hodí sa: príloha k mäsovým jedlám a zeleninovým šalátom.
Ako ju pripraviť: Spôsob prípravy je uvedený nižšie.

SLOVENSKÁ RYŽA

 

 

 

 

 

Je považovaná za cestovinu. Má podlhovastý tvar pripomínajúci ryžu. Jej miestom pôvodu je Slovensko.
Hodí sa: príloha k mäsovým jedlám a zeleninovým šalátom.
Ako ju pripraviť: Spôsob prípravy je uvedený nižšie.

NIEKOĽKO SPÔSOBOV AKO PRIPRAVIŤ RYŽU

VARENIE /2 osoby/

1x 3dcl hrnček ryže, voda, soľ

Väčšie množstvo vody osolíme a necháme zovrieť. Ryžu sparíme vriacou vodou následne niekoľkokrát premyjeme v studenej vode, kým sa nezbavíme škrobu a voda nie je číra. Takto premytú ryžu vložíme do vriacej vody a varíme dokiaľ nie je al dente. Potom ju scedíme a necháme odkvapkať a podávame, alebo spracovávame ďalej.

DUSENIE /2 osoby/

1x 3dcl hrnček ryže, 1 stredná cibuľa, olej, soľ, 2x 3dcl vody

Ryžu sparíme vriacou vodou následne niekoľkokrát premyjeme v studenej vode, kým sa nezbavíme škrobu a voda nie je číra. ½ cibule nakrájame na jemno a dáme zosklovatieť na olej. Pridáme premytú ryžu a chvíľu v oleji premiešavame a opekáme. Dávame pozor, aby sa ryža nezlepila a nespálila. Potom ryžu zalejeme odmeranou vodou posolíme, môžeme vhodiť do ryže prepolenú cibuľu, (alebo dochutiť vegetou, klinčekmi, šafránom, kurkumou a pod.) premiešame a počkáme kým voda nezačne vrieť, oheň dáme na minimum a prikryté varíme cca 20 minút, kým sa voda nevyparí a ryža nie je al dente. POZOR v tejto fáze už ryžu vôbec nemiešame. Potom odstavíme a necháme ešte prikryté „dôjsť“ 10 min. Potom ryžu prehrabeme vidličkou a podávame.

PRÍPRAVA V RÚRE /2 osoby/

1x 3dcl hrnček ryže, 1 stredná cibuľa, olej, soľ, 2x 3dcl vody

Ryžu sparíme vriacou vodou následne niekoľkokrát premyjeme v studenej vode, kým sa nezbavíme škrobu a voda nie je číra.. ½ cibule nakrájame na jemno a dáme zosklovatieť na olej. Pridáme premytú ryžu a chvíľu v oleji premiešavame a opekáme. Dávame pozor, aby sa ryža nezlepila a nespálila. Potom ryžu zalejeme odmeranou vodou posolíme, môžeme vhodiť do ryže prepolenú cibuľu, (alebo dochutiť vegetou, klinčekmi, šafránom, kurkumou a pod.) premiešame a prikryjeme pokrievkou, vložíme do mierne vyhriatej rúry a dusíme 15-20 min.

PRÍPRAVA V MIKROVLNKE /2 osoby/

Spôsob prípravy nájdete v rubrike Základy varenia – AKO NA TO

PRÍPRAVA RYŽE NA INDICKÝ SPÔSOB

červený kardamon, zelený kardamon, 5 klinčekov, 3 bobkové listy, muškátový kvet, olej, 3 dkg šafrán, 3dcl vody, 1 ČL soľ

Ryžu basmati namočíme do studenej vody na 30 min. Rozohrejeme olej, ale nesmie byť príliš rozpálený. Pridáme koreniny, aby sa opražili a uvoľnila sa z nich vôňa. Potom pridáme do oleja s koreninami vodu, soľ, šafrán. Necháme variť 2 – 3 min. , aby sa spojili chute. Potom vložíme scedenú ryžu, premiešame a varíme 20 min. dokiaľ sa voda nevyvarí. Potom sa presvedčíme či ryža nie je niekde suchá a hrniec prikryjeme a varíme na miernom ohni 10 min. a podávame.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Hrdo poháňa WordPress